HOREHRONKA NA CESTÁCH

Ako sa stat clenom posadky EMIRATES

2010-03-14T10:55:00.000-07:00

1. V južnej amerike je vo zvyku na novy rok obehnúť okolo domu alebo obytného bloku s kufrom v ruke v prípade že chce človek v nadchadzajúcom roku cestovať. Ja som disciplinu behu s kufrom absolvovala v hlavnom meste ekvadoru, v Quite.

2. zastupocovia emirates airlines cestuju kazdy tyzden po celom svete a vyberaju si z tisiciek zaujemcov. Za rok 2009 sa cislo zaujemcov vysplhalo cez 100 000. A ako clovek vie, kde sa prave tento vikend kona vyberove konanie na poziciu cabin crew? Info najdete na www.emiratesgroupcareers.com
Ja som bola „open day“ v madride. Prislo tam cca 400 mladych atraktivnych ludi nielen zo spanielska a v dubaji sa stretnem mozno s desiatimi z nich.
tlacovu spravu z tejto udalosti si mozete precitat tu.

3. Na „open day“ sa treba pripravit a precitat si diskusne fora na internete. Bezpochyby najlepsia stranka je www.pprune.org, ale uzitocne informacie najdete aj na www.cabincrew.com

Recruitment ladies talk about EMIRATES AIR

2010-03-09T13:47:00.000-08:00

http://www.herecomestheboss.com/video/7C3C8DB7663B8052/A+careeer+abroad+with+Emirates+in+Dubai.html

New Job

2010-02-25T04:20:00.000-08:00

Nie nadarmo som tento blog nazvala CESTY. Na obzore je nova praca, s ktorou tych ciest bude viac nez dost.

Honda a Mariquita

2009-12-17T11:12:00.000-08:00

Vylet som si urobila aj do mestecka Honda, 2 hodiny na sever od ibague.

isla som skoro rano z ibague, autom. vola sa to tu collectivo ak sa nemylim. jednoducho pridete na autobusovu stanicu, poviete im kam chcete ist, a za taku polhodinku sa urcite najdu este dalsi traja ludia, co chcu ist do toho isteho mesta ako vy. tak nie je treba autobus, ale postaci auto. isli so mnou este traja dalsi chlapi plus sofer. nikto sa s nikym celou cestou nerozpraval, len sme pocuvali salsu v radiu. cesta trvala 2 hodiny a zaplatila som za to 150 sk.

Nazov Honda nema nic spolocne s automobilovym priemyslom. Slovo pochadza z Ondaimas - domorody kmen, co obyval breh rieky magdalena v tejto oblasti. Mesto Honda ludia nazyvaju mestom mostov - je ich tu 25 - alebo aj mestom mieru, kedze tato oblast ostala takmer nedotkknuta v neprijemnom obdobi okolo roku 1950.

v rokoch 1850 az 1910 zazivala Honda najprosperujucejsie obdobie, kedze vtedy bola riekka magdalena jedinym spojivom medzi bogotou a pobrezim na severe krajiny a vsetok tovar, co sa plavil do bogoty, sa prekladal na dalsie lode prave tu.

Maju tu obrovsku trznicu s ovocim, zeleninou a zivocisnym produktami.

toto je yuka. podobne zemiaku, ale nie je to zemiak. a aj chut ma trochu inu.

Z hondy sa mi najviac pacil kostol.

Cestou z hondy som sa dalej previezla busom do mesta Mariquita. Tak mierne som tam zabludila a bola aj riadna palava, tak som sla na hodinku na net. v hociktorej dedine v kolumbie nemate problem si skontrolovat email. ludia su tu podnikavi a vo vela domoch maju v garazach domaci kutilovia pocitace a za 10sk mozete surfovat az hodinu. na nete som si teda pohladala mapu mariquity a pochatovala som so sestrou. ked uz som mala z mapy aku taky predstavu, ktorym smerom je centrum, tak som sla.

namesite v Mariquite

tu ma hrobku vyznamny konquistador Gonzalo Jimenez de Quezada, zakladatel Bogoty, ktory zomrel prave v Mariquite v roku 1579

a neskor, cela spotena a unavena, som predsa len nasla ten stary kostol, kvoli ktoremu som sa do Mariquity trepala. Vola sa la iglesia de la Hermita

viac fotiek z vyletu najdete tu:

http://www.facebook.com/album.php?aid=345911&id=535115088&l=8d7e1efc8c

Girardot

2009-12-17T10:46:00.000-08:00

Andrea ma jednu sobotu pozvala k nej domov na obed do mestecka girardot, 2 hodiny juzne od ibague.

Kuchyna u nich doma

Uvarili mi karfiol so zemiakmi a s yukou

andrea so sestrou po obede andrea vytiahla piratske dvd a pozreli sme si film.bolo prilis horuco na akukolvek inu aktivitu.

Tu sa piratske dvd bezne predavaju na ulici po 30sk.

Okolo 4.00 poobede, ked uz slnko nebolo take prudke, ma andreina rodina zobrala k rio magdalena. Pri rieke bola socha takehoto indiana na plti s ovocim. Zevraj to bol nejaky vyznam prepravca tovaru po rieke od juhu az na sever kolumbie.

Rozhodli sme sa ist aj na vylet lodou.

s andreinou rodinou

hlavnou turistickou atrakciu bolo ako sa vlieva rio bogota do rio magdalena. Roznorodosti turistickym atrakciam sa hranice nekladu.

Magda sa mi vzdy zdala byt riadne hnusna rieka, ale ked som videla ciernu a smrdlavu bogotu....Uplne bolo vidno ten rozdiel.

domacim ta hnusna voda vobec neprekazala a kludne sa v nej kupali.

podvecer sma sa sli este poprechadzat do mesta. V girardote maju asi najskaredsi kostol aky som kedy videla.

viac fotiek najdete tu:

http://www.facebook.com/album.php?aid=345887&id=535115088&l=cfabcf4e56

Macka vo vreci

2009-12-17T10:41:00.000-08:00

Na autobusovej stanici som raz videla taketo pestrofarebne tasky.
Hadajte, co v nich bolo?

Rivera a Yaguara

2009-12-17T10:32:00.000-08:00

v novembri som si urobila zopar vyletov. navstivila som dedinku Rivera asi 40 minut busom na juhovychod od neivy. Rivera je znama vdaka svojim termalnym pramenom. v takom teple by ma ale do teplej vody nik nedostal (a neviem ci som pisala o tom ako mali na jednom kupalisku aj saunu....). zvolila som preto prechadzku po dedinke a fotenie.

viac fotiek si mozete pozriet tu:

http://www.facebook.com/album.php?aid=341130&id=535115088&l=8aa7bf03ec

na dalsi vylet som sa vybrala do mestecka Yaguara vzdialeneho hodinu autobusom na juhozapad od neivy. Cesta viedla cez taky miernejsi kopec a vsimla som si ze vacsina cdestujucich a aj sofer sa takmer pred kazdou zakrutou prezehnali. Ale vo vseobecnosti saa tu ludia prezehnavaju stale, ked ideme okolo kostola, popri cintorine, ked je pri ceste kriz, socha svateho, aj ked opustamme autobusovu stanicu sa vsetci prezehnaju.

Yaguara lezi na brehu umelej vodnej nadrze, na ktorej je vybudovana hydroelektraren a turisticky ruch je zamerany hlavne na vodne sporty a vylety lodou po priehrade. ja som sa pre istotu drzala len na brehu a zasla som na obed na fajnu rybu. Cestou nazad do neivy, vojaci zastavili dodavku v ktorej som cestovala a vsetkych kontrolovali, ze ci nahodou nie je medzi nami nejaky guerillero. nebol.

viac fotiek si mozete pozriet tu:

http://www.facebook.com/album.php?aid=345916&id=535115088&l=974a87a74a

Halloween a vsech svatych

2009-12-17T10:17:00.000-08:00

31. oktobra maju v kolumbii tekvicovy halloween presne ako v USA. deti sa prezlecu za piratov a princezne a chodia od domu k domu s vedierkami na maskrty. ked americke detvaky zazvonia u suseda a pytaju si cukriky hovoria: "trick or treat" (kliatba alebo maskrta). tu v kolumbii decka susedovi odrecituju: "Triqui triqui Halloween, quiero dulces para mí. Si no hay dulces para mí, que te crezca la nariz" (cary mary halloween, chcem sladkosti a ak nic nedostanem, tak ty dostanes potom odo mna na nos).

1. novembra je sviatok. ani samotny kolumbijcania nevedia o com, lebo za tri mesiace, co som pracovala, bolo tych sviatkov asi 7. Fakt ma to prekvapilo. Ked uz clovek nejde ddo prace, tak by mal aspon vediet preco. Ale potom sa nasla jedna dusa, co mi s pochybnostami povedala, ze to je nieco so svatymi. Aha, tak predsa len maju aj vsech svatych. Ale nechodia tu ludia vobec na hroby zapalit sviecku. prave naopak. ked som im ja rozpravala o nasom zvyku ist na vsech svatych ozdobit hrob a zapalit sviecku, a o tom ako cele slovensko cestuje, aby navstivilo hrob svojich pribuznych aj v inych mestach, len krutili hlavami a bez ostychu mi povedali, ze to je asi najmorbidnejsi zvyk o akom kedy poculi.

a ked uz sme pri contorinovej teme, raz som sla okolo cintorina ked tam bol pohreb. ludia vobec neboli v ciernom. neviem, mozno je to preto, ze je v neive velmi teplo a v ciernej farbe by sa asi uvarili. vsetci boli obleceni v pestrofarebnych handrach ako kazdy iny den. a hroby na cintorine nemaju take velke nahrobne kamene, na ake sme my zvyknuti, ale len tabulu s kriklavymi umelymi kvetmy (presne ako u ciganov) a vsade travnik.

Rodinka

2009-12-13T14:27:00.000-08:00

Mozno som uz pisala v predchadzajucich prispevkoch, ze mi raz senora Marina sama od seba zacala rozpravat o tom ako jej manzel zomrel na rakovinu mozgu. Ja som sa nikdy na pricinu smrti nepytala. Mozno s tyzdnovym odstupom od nasho rozhovoru som sa rozpravala s chlapcami o pohlavnych chorobach v kolumbii a ako spravnych medikov ich tiez aj zaujimalo aka situacia je na slovensku. Postupne sme sa dopracovali k teme HIV. Miguel mi potom hovorri, ze jeho otec zomrel na AIDS. Nedovercivo som sa na neho pozrela so slovami „tvoja mama mi pred tyzdnom rozpravala sko tvoj otec zomrel na rakovinu“. Chvilu som nevedela comu mam verit. Juan zasiahol do rozhovoru a vravi, ze jeho mama sa za to hambi a nechce o tom rozpravat a radsej sama od seba mi porozpravala pribeh o manzelovej rakovine ako „prevencia“ aby som sa ja na jeho smrt nikoho nepytala. Ved aj keby mi nic nebola povedala, by som sa nepytala. Je to predsa ich sukromna zalezitost. Ale zacali sami od seba...
V ten vecer mi Miguel vyrozpraval ich rodinny pribeh. Otec pracoval pre veterinarnu spravu ak som to dobre pochopila. Ked bola senora Marina v prvom trimestri tehotenstva so sarou poslali ho na sluzobnnu cestu na juhovychod kolumbie, kde je hlavne dzungla. Panko si vyhodil z kopytka a bolo. Ked sa vratil domov, tak ako v kazdej narodnej spolocnosti v kolumbii aj jemu robili asi 4x do roka krvne testy na drogy, HIV a kadeco ine. Zavolali mu z miestnej nemocnice, ze maju jeho vysledky, ale pre istotu ho poslali na dalsie testy do bogoty, kde jeho diagnozu potvrdili. Po navrate z bogoty domov sa od celej rodiny distancoval bez toho aby im udal dovod a oznamil im svoju diagnozu. Senore Marine zomrela matka, ked mala len dva roky. V case ked si od nej manzel drzal odstup sa jej snivalo o svojej matke, ktora jej v sne povedala, ze jej manzel pred nou nieco taji. Senora sa prebudila uprostred noci, zobudila muza a polozila mu jasnu otazku. „Co predo mnou skryvas?“ Senor jej nakoniec so slzami v ociach povedal celu pravdu o jehu ulete a o jeho diagnoze. HIV pozitiv. Asi lepsi dovod na vyhladanie manzelskej poradne a psychologa nepoznam. Isli tam spolu a senora mu nakoniec slubila, ze s nim teda zostane az kym nezomrie, ako spravna krestanka. Senor zomrel o 12 rokov neskor na silvestra. Synovia a dcera o diagnoze svojho otca nemali ani tusenie. Ked bol senor posledneho pol roka v nemocnici tak detom povedali ze ma tuberkulozu alebo nejaku inu vaznu chorobu. Az v posledny den na smrtelnej posteli si otec zavolal synov do postele a povedal im ze ma AIDS a ze ma pocit, ze toto je jeho posledny den a chce im povedat pravdu.
Senora vravi ze je zazrak ze sa ani ona a ni ani sara nenakazili HIV v obdobi ked sa senor vratil zo sluzobky a tym ako mu robili krvne testy. Sara ma teraz 15 rokov a ked som sa miguela pytala, ze ci ona vie cely tento pribeh, tak mi povedal, ze je na to primlada este. Ja mam iny nazor, ale je to ich vec.
Pripajam fotku mojich kolumbijskych bratov miguela (v predu) a juana. Ked sa lepsie pozriete, tak juan ma na hridniku take cervene otlacky. V skole sa hral s kardio masinou.

Konferencia

2009-12-13T14:05:00.001-08:00

Po dvojmesacnej odmlke idem ozivit blog. Praca mi skoncila 4. decembra a zacali mi prazdniny, tak medzi vyletmi, ktore teraz podnikam, mam vzdy nejaky den ci dva pauzu na regenaraciu a napisanie nejakych riadkov o tom co tu ja stvaram. Rozmyslam ako zacat, ze ci mam pokracovat v pisani o mojom poslednom vylete do medellinu, kde som sa stretla so slovenskou evkou. Najlepsie ale bude, ak budem pisat o udalostiach chronologicky a napisem o mojich zazitkoch z oktobra, novembra a az potom budem pokracovat o decembrovych zalezitostiach.

V oktobri som sa zucastnila aiesec konferencie step-up v ibague. Sef mi dal na sobotu volno, tak som z neivy cestovala hned v piatok vecer po praci. Isla som takym dodavkovym autobusom a sedela som na najnepohodlnejsom mieste – medzi soferom a spolujazdcom. Do ibague som dorazila o jedenastej vecer, rychlo prezliect, upravit a hor sa na fiestu. S aiesecarmi sme sli do super podniku pod holym nebom so skvelou muzikou. Vstup bol 50sk. Jedina vec co mi na podniku prekazala bola ich napojova politika. Alkohol predavali len vo flasiach. Mala som aj chut na aguardiente (agua caliente – horuca voda...narodny kolumbijsky alkohol) ale to by som si musela kupit celu flasku. Nepredavali samostatne drinky.

A podobne to bolo aj s pivom. Nemali ani male flasky piva ale len litrove obrovske. Tak som soncila ako najvacsi alkac s litrovkou piva na tanecnom parkete.
V podniku boli aj aiesecari z ostatnych kutov kolumbie, ktori prisli do ibague kvoli konferencii. A konecne som stretla aj nejakeho stazistu zo slovenska. Lepsie povedane stazistku Katku z Topolcian.

Uz neviem v akom meste v kolumbii, ale uci anglictinu. Spolocne sme pri litrovkach piva ponadavali na niektore veci v kolumbii, povymienali sme si skusenosti z prace a poohovarali kolumbijskych chlapov. Potom som tu stretla aj jedneho americana, co zaklozil pobocku aiesecu v omane. Klobuk dolu.
Zvysok vecera som pretancovala s kamosom gustavom.Uz si moc nepamatam, len viem, ze som sa na druhy den zobudila s obrovskou modrinou na stehne. Vobec si nedokazem vybavit ako sa mi to podarilo.
V sobotu bola konferencia a seminare zamerane na „coaching“ a „enterpreneurship“. Tu som stretla jednu senoritu zo svajciarska (sarah) s ktorou som pocvicila moju ubohu, do kuta odkopnutu, rok nepraktizovanu a zanedbanu nemcinu. Ukazovala mi fotky a rozpravala o jej stazi v pakistane a nigerii. Sarah ma otca z brazilie a mamu svajciarku. Ona studuje vo svajciarsku medzinarodny obchod a teraz je na jeden semester na univerzite v bogote. Na zaklade tychto informacii som usudila, ze vad one musi rozpravat portugalsky, spanielsky, nemecky, francuzky a samozrejme aj anglicky. Aj som sa jej na to pytala, ze ako je na tom s jazykovou vybavou. Potvrdila moju hypotezu a doplnila, ze este po taliansky vie. Ufff.
V sobotu podvecer sme sa potom vsetci presunuli autobusmi do rekreacneho arealu chicoral asi hodinu na juh od ibague.

Chicoral je znamy hlavne tym, ze je tam neskutocne vela komarov od 16.00 do 17.00. zvysok dna je to ok.
Ubytovani sme boli v takych malych domeckoch, chlapci s dievcatami pomiesani, s vlastnou sprchou a televizorom. Bez klimatizacie. Skoncila som na izbe s jednou babou a chalanom z Cali. Nevedeli po anglicky ani zatat. Na izbe bolo strasne horuco, najradsej by som zo seba zhodila vsetky handry, ale nedalo, kedze bol na izbe so mnou muchacho. Tak som to potom nejako zariadila, ze sa chalan vymenil s jednou kammoskou z ibague, tak sme skoncili na izbe tri zeny a ja som cely cas bola len v plavkach.

Spolubyvajuce na izbe

Vsimla som si, ze dievcata pouzivali deodorant zo sacku. Vytlacili si substanciu na prst a potom si to natierali po pazuchy. Eeeeeeh

tiez som si vsimla ze zastrcky na stenach mali velmi vysoko v tych domcekoch.

a dalsia zaujimvost bola, ako mali zabezpecene ziarovky proti ukradnutiu

oblubeny kolumbijsky napoj je gran cola. Zaujimave je balenie. 3,05 litra.

Okolo domcekov rastli mangovniky, tak som sa ani neunuvala ist na ranajky do jedalne na vajcia a slaninu, ale som si pekne krasne zo zeme pozbierala cerstve manga. MNAM.

V nedelu pokracoovala konferencia na temy „global understanding, build your strategy, how to manage your boss“. V spanielcine samozrejme.
V pondelok bol nejaky sviatok (tych sviatkov tu maju fakt pozehnane) tak mi stacilo cestovat do neivy az v pondelok poobede.
Skoro som zabudla....stredisko chicoral je tak trochu mimo civilizacie v dzungli ci lese...nazvem to miesany les. Cely cas nas tam strazila taka mensia armada. Hlavne vo vecernych hodinach, ked sme mali fiestu pri bazene a tancovali salsu tak okolo nas stali maskovany vojaci v prilbach so samopalmi.

Video BONUS

2009-10-09T14:40:00.000-07:00

Ako riesim internetove pripojenie?!

2009-10-09T14:32:00.000-07:00

V rodine Torres(ovcov) maju usb modem na internet. Ale signal je neskutocne zly v dome. Nejake specialne mury ma ten dom. Neviem si to inaksie vysvetlit.
Surfovanie teda riesim na posteli tym stylom, ze modem vystrcim von cez okno.
V skole mam nastastie wifi. (Ano, aj v kolumbii poznaju wifi)

A na tejto fotke mozete vidiet dreveny strop, z ktoreho mi pada na postel bordel. No prisaham, ze to vyzera ako mysaci trus.

Byvanie

2009-10-09T14:26:00.000-07:00

Uz som bola na navstevach kade tade, ale tu v kolumbii ma velmi prekvapilo, ako maju vyriesenu ludia obyvacku. Ja tomu hovorim "garazovacka" (garaz+obyvacka). alebo po anglicky by sa to dalo nazvat "living garage" (living room+garage).

Narodeninova oslava den pred volbami

2009-10-09T13:45:00.000-07:00

Jennifer mala narodeniny minulý vikend, tak som si pochutnavala na kolumbijskom pive (aguila) a fesaci sa ma snazili naucit nejake latinskoamericke tance.
V sobotu sa ale alkohol nedal nikde kupit, lebo v nedelu boli nejake volby (nejake miestne zastupitelstvo). V kolumbii je zakon, ze den pred volbami za nesmie nikde predavat alkohol, aj bary a krcmy su zavrate. Jennifer mala nastastie doma dostatocne mnozstvo zasob.

(jennifer so svojim fesakom)

Podla coho zistite, ze ste sa v kolumbii urcite/asi...milovali

2009-10-04T21:49:00.000-07:00

-studenu sprchu si davate 3x denne a zelate si aby bola voda este studensia
-telefonne cisla znamych mate napisane na papieriku, a ked potrebujete niekomu zavolat, vyjdete na ulicu a pohladate stanok/obchod MINUTOS
-nepozerate predpoved pocasia
-v konverzaciach s domorodcami nehovorite co ste robili na jar, ale v marci, aprili a maji (len malo kolumbijcanov vie, ze ktore rocne obdobie je v ktorych mesiacoch)
-ziadne zaludocne problemy
-nepytate sa v restauraciach na vegetarianske alternativy, date si len ryzu
-nerozmyslate nad zvlastnymi kombinaciam potravin napr. spagety s ryzou
-ked idete na nakup do EXITO (nieco ako nase tesco), bez reptania pri vstupe do obchodu ukazete obsah vasej tasky a necudujete sa, ze na vsetky vase veci daju nalepku s napisom INGRESADO, aby ste neskor nemuseli vysvetlovat, ze ta ci ona vec je vasa
-ked vychadzate z EXITO, bez reptania sa podrobite dalsej prehliadke vasich osobnych veci kontrole vasho blocku a obsahu nakupnej tasky, ci vsetko suhlasi
-nerozmyslate, ze kedy pojde bus, lebo cestovny poriadok tu neexistuje
-nie je vam luto psov na ulici
-rano sa bez rozmyslania zacnete hybat v rytme salsy ked pocuvate radio
-nenosite ponozky
-nosite vsade flasku s vodou
-neusmievate sa tak casto ako v USA, lebo tu si mladi pani robia urychlene zavery
-pouzivate kolumbijsku gestikulaciu (pripravujem blogovy prispevok aj s fotografiami o roznych gestach, ktore mi boli este pred mesiacom a pol uplne cudzie)
-nesplachujete vodu po malej potrebe (v ramci setrenia vody)
-cez obednu prestavku si date slofika
-nezamyslate sa nad nedochvilnostou ludi
-nevsimate si oddpadky na ulici
-nechodite do knihkupectva z volnej chvile ako na Slovensku alebo v USA, kde si kludne mozete prelistovat knihu aka sa vam paci a dat si pri tom kavicku. V kolumbii maju v knihkupectvach vsetky knihy zabalene v priesvitnej folii
-nasli ste so oblubenu znacku piva
-nenosite sperky a hodinky (zbytocna provokacia na ulici)
-(zeny) nenosite kabelku...peniaze nosite vo vrecku a nie v penazenke a kabelke (zbytocna provokacia)
-zvyknete si na hlad
-zacnete nosit rifle aj pri teplote nad 35C
-na prechadzky chodite zavcasu rano (6.00) kym je chladno (27C)
-nezijete v ocakavani, ze v oktobri, novembri ci decembri bude chladnejsie
-je vam do smiechu, ked sa pozerate na svoju hrubu teplakovu bundu v skrini
-vsetko sa vam uz zda normalne a nevidite dovod o tom pisat na blog (urcite sa budem snazit pisat aj nadalej, nemajte strach!)

Amor y amistad

2009-10-04T21:30:00.000-07:00

Ospravedlnujem sa za dlhsiu odmlku.
Dala som si tento tyzden dat uz konecne nieco na blog a momentalne je pol hodina pred polnocou v nedelu. tak predsa sa mi to len podarilo. normalne mam uz aj vycitky svedomia, ze zanedbavam informovat mojich priaznivcov. tak podme na to...

V sobotu po skole som isla so senorou do mesta. Poprechadzat sa a „vitrinar“ (pozerat sa do vitrin...cize obzerat vyklady. spanielcina je lahsia ako som si myslela). Ceny su tu velmi nadsadene. Slapky s nejakym peknym vzorom stoja aj cez 1 000 sk. Moj strop je 100 sk. Nastastie tie so mam este nie su zodrate, tak ani nemusim rozmyslat nad kupou novych. A oblecenie to iste. Ceny su dost vysoke. Ale zasa na druhej strane, nemusia si tu kupovat svetre ani bundy. Tricko mozu nosit cely rok. Maju tu aj specialne predajne aj s handrami z ameriky, kde predavaju vsetky znacky pod jednou strechou (hollister, amercrombie, victoria's secret...). Cena 2x vyssia ako v USA. Z jedneho zdroja mam ale informaciu, ze tieto handry sa aj tak siju v kolumbii, potom ich odvezu do ameriky, tam na ne nasiju znacku a dovezu nazad do kolumbie. Pripada mi to dost nelogicke. Informaciu musim este overit.

Vecer som sla do kina. Sama samozrejme. Na intenete maju aj program kina, tak som si nasla, ze budu premietat „Public Enemies“. Ale napr. rozpis autobusov na internete nemaju.

V kine som sedela vedla jedneho muchacha (david), tak som chcela pomachrovat so spanielcinou a pytam sa ho, ze ci sedim na spravnom cisle sedadla (nevidela som kvoli tme). Tak sme sa dali do reci. Nastastie ale vedel po anglicky. Bol cely nadseny, ze si ma s kym precvicit anglictinu tak po filmesme sa sli najest. A potom sme sli tancovat. Nejako sa to vsetky rychlo zbehlo. David ma dopredu varoval, ze nevie tancovat. Podla mna vedia vsetci kolumbijcani tancovat a ked niekto povie, ze nevie, to pre mna znamena, ze vie, ale nie az tak dobre, aby som popri nom vyzerala ako totalna nemoznica.

Zhodou okolnosti oslavuju treti vikend v septembri „amor y amistad“ - den lasky a priatelstva. Nieco ako nas sv. Valentin, ktory u nich v kalendari absentuje. Ale napriklad halloween tu maju. Uz teraz v carrefoure predavaju vyzdobu a tekvice.

S davidom sme sa teda vybrali do salsa klubu. Pekne zariadene priestranstvo pri rio magdalena. Ziva hudba, dobre pivko. System v kolumbii (alebo len v neive???) maju taky, ze po 23.00 hodine sa alkoholicke napoje predavaju za vyssiu cenu a tiez sa zacne predavat aj iny alkohol. Tak som nemohla pokracovat v piti kolumbijskeho piva, lebo po 23.00 ho uz nepodavali. Zvolila som preto argentinsku alternativu. Samozrejme raz tolko to stalo.

Po dvoch pivach som sa uz citila tak akurat na tancovanie. David naozaj NEVIE tancovat. Kroky vedel presne. Ako z ucebnice. Ale nevedel sa hybat. Velmi zriedkava anomalia u kolmbijcana. Neschopnost hybat sa do rytmu salsy.

Ked sme odchadzali z klubu, tak som si vsimla, ze mali nad pokladnou na konstrukcii zaveseny igelitovu tasku s vodou. David hovori, ze to odpudzuje hmyz. V niektorych domacnostiach si ludia davaju k oknam flase s vodou. Z vodovodu. Divne.

V nedelu som mala ist s rodinou na vylet do „desierto de tatacoa“ (tak nejako sa to pise). Senora mi ale hovori ze pojdeme neskor, po 2. Tak som nevedela, ze ci pojdeme az poobede, alebo az po druhom oktobri. Nakoniec to bude v oktobri. Nedela mi teda zostala volna, tak som sa s davidom dohodla, ze pojdeme na kupalisko.

David je z bogoty a v neive je len kvoli praci. Asi mesiac. A tiez tu nikoho nepozna, presne ako ja. Pracuje pre jednu ropnu spolocnosti. Ma na starosti nejake elektricke skrinky, co su vzdy situovane vedla ropnych vrtov (maximalne laicke vysvetlenie).

V nedelu sa konalo kupalisko. Najprv sme ale museli zohnat taxik, ktory nas tam odvezie, lebo areal je od mesta vzdialeny asi 20 minut, a ide sa tam cez nejaku specialnu zonu, na ktoru musi mat taxikar nejake specialne povolenie a nie vvsetci toto povolenie maju. V tej zone sa pred piatimi rokmi zdrzovali FARC (Fuerzas Armadas Revolucionarias de Colombia alebo po nasom: guerilla). Teraz je to uzemie strazene vojakmi a je relativne bezpecne. O bezpecnost je postarane na kazdom kroku. Aj david mi hovoril, ze ked ide niekde do dzungle s firmou skontrolovat ropne vrty, tak si vzdy najmu bodyguardov a.k.a. Osobnych strazcov, ktori idu cez dzunglu na motorke pred autom asi s 10 minutovym predstihom. Ak sa im nic nestane, tak potom idu naftari a alektrikari na aute. Este chvilu zostanem pri teme. Vo stvrti, kde byvam, to maju zariadene tak, ze na kazdych cca 100m ulice je prideleny straznik. Vacsinou su to postarsi pani, co sa cely den prechadzaju hore dolu drziac v ruke dreveny obusok. Pozeraju, ci sa nepohybuju na ulici nejake podozrive individua. A ked sa zotmie maju stari ujovia okrem obuska (jedneho uja som videla s mecom...ako rytier) na krku pistalku. Celu noc piskaju.

Zevraj to ma odstrasujuci efekt na zlodejov. Ako ked som bola v yellowstone a do lesa som vzdy sla len so zvoncekom aby som odstrasila vsetky medvede. Bezpecnost nebezpecnost....ked ujo zacne piskat ako rozhodca pod mojim oknom o 2.00 v noci tak tym nie som velmi nadsena.

Vratim sa teda naspat k nedelnej navsteve kupaliska – Playa Juncal.

vstupne stalo 200 SK. Vsetky veci co sme mali so sebou sme museli odovzdat do satne za dalsi poplatok 20 SK. Nie ako na slovensku, kde si da clovek uterak na travu, cita knizku alebo pocuva hudbu. Neopaluje sa tu vobec nikto, a ked poviem nikto tak tym aj myslim nikto. Vsetci su dostatocne hnedi. Cely cas som teda musela byt vo vode, ziadne vylihovanie na trave sa nekonalo. David mi hovori ze vsetci tam na mna cumeli. Najprv som si to vobec nevsimla, ale ked ma na to upozornil, tak naozaj. Vsetkym kolumbijcanom bolo hned jasne, ze nie som domoroda. Bola som najbelsia a aj najchudsia. Zeny tu maju velmi zdrave proporcie. Aj si posuskavali nieco a ukazovali na mna. Fotit sa so mnou nechcel ale nik, narozdiel od cinanov...

Aklimatizovanie

2009-09-17T17:24:00.000-07:00

Po dlhsej dobe znova pisem nieco na blog. Ked som prisla dnes vecer domov z prace, tak mi senora marina otvorila dvere a mala na tvari ten najvacsi usmev aky som doteraz videla. A dovod? Teplota v dome klesla pod 30C. Celu noc a cely den prsalo a bolo zamracene. V takej "zime" sa mi nastartovala aj pisatelska cerebralna funkcia. Naozaj je to divny pocit sediet v obyvacke bez toho, aby som po polhodine vstala s mokrym pozadim (perspirativny dovod).
Studena sprcha sa stala mojou najlepsou kamaratkou. Ani brvou nepohnem ked mi po chrbte steka prud studenej vody. Vychutnavam si kazdu jednu sekundu, ked po mne steka nieco co nie je slane.
V skole som predsedkyna komisii, co rozhoduje, ktori studenti prejdu zavarecnou skuskou. Sucastou skusky je prezentacia lubovolnej temy. Jedna studentka rozpravala o setreni vody a spomenula aj to, ze ludia by sa nemali kupat ale sprchovat. Pozeram na nu, ze ved tu teplu vodu nemaju, tak v com sa to akoze kupu. No predsa v studenej vode. Fuuuu...az taky ladovy medved este nie som, aj ked som nie raz mala myslienky skocit do studeneho bazena po 4 oducenych hodinach v triede, kde teplota neklesne po 32C.
Este chvilu zostanem pri hygienickej teme. Neodmyslitelny artikel pre moj zivot v kolumbii je sprchovy gel. Isla som do obchodu, ze si kupim novy. Kdeze. V beznom obchode maju len mydlo. Sprchovy gel sa da kupit lenn v supermarketoch. Mozno neskor objavim nejaky maly obchod, kde sprchovy gel bude, ale zatial nada.
Vsimla som si, ze ludia v domoch prelepuju odtoky na vani lepiacou paskou...jeden z dovodov je aj ten, ze z vodovodnych rur vychadzaju kukarace.
Raz som nasla na svojej posteli taky maly cierny sulok a okolo toho nejake tmave omrvinky. Jasne, ze prve myslienky boli "la puta raton". Ale snazila som si nahovorit, ze to asi zrejme cez okno padlo do izby alebo nieco take. Nechcela som si pripustit, ze by mi po posteli v mojej nepritomnosti behali mysi. Ale ked som nasla rovnaky cierny sulok na posteli aj dalsi den, konfrontovala som senoru marinu s trusovym problemom. Vysvetlila mi ze v to nie je mysi trus, ale ze mi to pada na postel z povaly. Strop je dreveny a su tam termity ci co...a ze tie termity produkuju take male cierne sulky z dreva, ktore mi potom padnu zo stropu na postel. No....neviem.....

(na toto miesto som chcela dat foto mojej izby, ale pripjenie je take ake je....takze nabuduce)

Zvyknem si pozrem aj spravy v televizii a nie je ziadnou zriedkavostou, ked ukazuju, v ktorom pristave, kolko kilogramov roznych drog zadrzali (dneska napriklad bolo v spravach nieco o tom ako zadrzali neviem kolko milionov dolarov v hotovosti). Moja kolumbijska rodina uprednostnuje sledovanie reality show. Kolumbijsky big brother, kolumbia ma talent a kolumbia hlada superstar.

Mucenie

2009-09-17T17:11:00.000-07:00

Pvy tyzden vyucovania bol pre mna mierne vycerpavajuci. Po spanielsky som nevedela nic tak som musela kreslit na tabulu ..... najviac som mala stres z lekcie, kde sa prebera slovna zasoba zvieracej rise. Chudaci studenti nechapali, co za zverov som to kreslila po tabuli. Deer (jelen) v mojom ilustracnom prevedeni vyzeral ako antilopa a kacku od husi som takisto nevedala dobre vysvetlit. Teraz sa uz samozrejme s tym nekaslem a poviem im vsetko po spanielsky (aj ked mam od vedenia skoly instrukcie hovorit len a len po anglicky).
Ked preberame rozne vyznami slovesa "to take" (zobrat, brat) tak mam v mojej ucitelskej prirucke priklad: "to take drugs e.g. Maradonna takes heroine and cocaine."
Ked preberame frazove slovesa napr. "to get rid of" (zbavit sa) studenti vyznam najlepsie pochopia na priklade "Venezuela needs to get rid of Chavez."
Ked preberame krajiny a narodnosti, tak su to hlavne juhoamericke krajiny: brazil-brazilian, peru-peruvian, panama-panaman??? nie ako na slovensku, kde sa na hodinach anglictiny ucime vsetky europske krajiny.
Pri slovese "to make something talk" nempozem pouzit ako priklad "Jimmy Hendrix makes the guitar talk", lebo nikto tu jimmy hendrixa nepozna. Ziaden zo studentov nepozna ani dvojicu Bonnie a Clyde, ked chcem pouzit priklad na sloveso "to rob a bank".
Nahnevana som na daniela-sefa-hr managera. Na kyho certa poskladal skupinku 23 studentov, ked ma najvacsia miestnost v jazykovke kapacitu 10 studentov??!! A studenti z tej skupiny su este k tomu na roznej urovni. Niektori vedia po anglicky lepsie ako Magda (ucitelka z polska) niektori zasa nie su schopni si odo mna vypytat pero po anglicky (to, ze mi nerozumeju ani slovo ma uz po par tyzdnoch vobec nevzrusuje). Vyucovanie tejto skupinky prebieha stylom, ze 4 studenti sedia na chodbe na schodoch. Ja som sa uz samozrejem stazovala osobne u daniela, ale nic sa nedeje. Tak som nahuckala studentov, nach napisu oficialnu staznost. (dnes bola situacia uz naozaj neunosna, lebo prsalo, a v kolumbii je bezna vec, ze na oknach su len mreze a nie sklo, tak niektori studenti zmokli, lebo v triede sme ako sardinky)
A aky su moji studenti? Rozni. Doktori, stednti mediciny, mladez, chemici a aj nezamestnani. Vacsinou su to el studenti vysokych skol. V neive je ze vraj najlepsia univerzita so zameranim na medicinu v celej kolumbii.
Jeeden z mojich oblubenych studentov je bronzovy majster sveta v plavani (asi 2000m motylik...asi). 17 rocny chalanisko. V ramci anglickej koverzacie som od neho vyzvedala jeho treningovy plan. 3 hodiny rano a 6 hodin poobede (v jazere, lebo sa specializuje na dlhe trate). Sporrtovec chce ist studovat do nemecka, tak bol cely nadseny, ked som mu povedala, ze mam mgr. aj z nemciny. Tak ho ucim aj nemcinu.
Moji "bratia" miguel a juan ma zobrali uz aj na jednu ich studentsku medicku party. Zo zaciatku som aj rozumela, ked mi studenti hovorili ich vysnivane specializacie (cardiologia, neurologia etc.) ale potom, ked sa zacali medzi sebou bavit a rozpravat medicinske vtipy, tak tomu by som nerozumela ani po slovensky. Celkovo sa ale velmi dobre dokazem zabavit napriek jazykovej bariere.
Ked sa chlapci ucia na skusky, tak maju vo zvyku si dat na pisaci stol tanier s kavou (s praskom...nie vodu). Aroma vlasti.
skoro som zabudla. Juan zacal studovat medicinu, ked mal 15 rokov. (Miguel zacal v 16...zacali studovat naraz) V 21 rokoch bude z neho doktor. Na slovenske pomery nieco neskutocne. Po ukonceni 6 rocneho studia musi ist kazdy mlady doktor na 6 mesiacov do nejakej bohom zabudnutej dedinky liecit tamojsich domorodcov a indianov. Zaujimavy koncept. A potom maju napr. este 3 roky na specializaciu (napr. internista). V 24 rokoch "finish" - ina frajerina (viem, viem, studium sa nekonci nikdy...ale chapete ma, nie?).

Miguel-studenti mediciny do skoly chodia v takomto ensamble

Julia a Juan
(nasla som strateneho brata...lol)

O autobusovej doprave

2009-09-08T04:34:00.000-07:00

(warning: v texte je vela preklepov)

V sobotu som sa hned po praci vybrala naspat do Ibague, stretnut sa s magdou a s aiesecarmi, ktory pre mna pripravili na sobotu vecer hodiny latinoamerickych tancov. Na autobusovu stanicu (el terminal) v neive ma bol odprevadit michelangelo. Dobre, ze siel, lebo sama neviem ci by som to na prvy krat zvladla. Na stanici sa na nas vrhli soferi autobusov stylom aky funguje napr. v egypte, ked sa turisti vyberu na trhy a arabi ich lakaju do svojich stankov s tovarom a snazia sa im nieco predat za kazdu cenu. Na nas soferi vvykrikovali: "bogota? ibague? cali?..." (a ostatne mesta v kolumbii, ktore si uz nepamatam).
Na stanicci to vyzeralo podobne ako na letisku. Rozne autobusovve spolocnosti mali svoje "stanky" a klimatizovane "cakarne". Tu sa na stanicu nechodi ak ona slovensku, ked presne viete o kolkej vam ide bus, tak presne vtedy pridete na stanicu. Domacich som sa pytala a povedali mi, ze na internete nie je rozpis autobusov. Na stanicu jednoducho kolumbijec pride hocikedy. Ja som sa potrebovala dostat do Ibague, tak jeden sofer nas hned odchytil, ze do ibague ide bus za 10 minut. Tak sa mi zda, ze tie busy idu az vtedy ked sa naplnia. "Autobusy." Ja som sla v takej velkej dodavke. Aj so soferom nas bolo 9 osob. Samozrejme ze tu maju aj busy normalnej velkosti, na ktoru sme zvyknuti na slovensku. Cena listku Neiva-Ibague: 220 SK (3 hodiny cesty, kilometrov neviem kolko).
Celou cestou som si sla oci vyocit na krasnej prirode a javoch, ktore na slovensku nevidno. Tolko odtienov zelenej som este nevidela.
Co sa tyka cestovania, tak dialnicu som ziadnu nevidela. Napriek tomu vyberali na cestach myto. cca 80SK na 50 km hladkej cesty. Nie dialnica. Predpisanu rychlost nerespektoval skoro nik. Dediny su ale vyriesene tak, ze su na hlavnej ceste velke retardery kazdych cca 70metrov. Vozidla musia kvoli nim takmer uplne zabrzdit. Retardety maju blahodarny ucinok pre chudobnych kolumbijcov, ktori ked vidia ze autobus zastavuje, pribehnu k nemu zacanu cestujucim nukat sackove vody, kolu, cukriky a pecivo. Autobusy maju vacsinou otvaracie okienka ako na aute, tak cestujucim nerobi problem tuto "drive-in" sluzbu vyuzit. Cesta do ibague bola ale v buse s klimatizaciou, tak okna neboli otvaratelne. Cestou spat do neivy autobus (mikrobus) klimu nemal (tak aj cestovne nazad bolo lanejsie a platila som 170 Sk) a okna boli celou cestou otvorene. Cely cas na mna fucalo. Moj uces vyzeral nejako takto potom:

V ibague som potom sla taxikom k andrei na privat, kde sa konali hotdiny tanca. Moj tanecny partner Louis bol o hlavu nizsi odo mna tak sa mi cely cas nepozeral do oci ale do/na ... Naucili ma salsu a merengue a regeton (neviem ako sa to pise).

Ako podakovanie za zorganizovanie celeho vecera som im zatancovala slovenske ludove tance, na hudbu z youtube. Cez prestavku sme sa sli schladit na ulicu kde deti skakali "gumu." Presne ako na slovensku, len mali ine odriekanky pri skakani. Tak mi to nedalo a odhodlala som sa im ukazat, ako to robime my na slovensku.

Po dvojhodinovom tancovani som si zobrala taxika a sla za magdou (ona zabudla na hodiny tanca). Taxikar si vsimol, ze som sa lucila s kamosmi po anglicky, tak sa ma pytal (po spanielsky), ze ci studujem v ibague. Odpovedala som (tiez po spanielsky) ze pracujem v neive. A taxikar na to: "v usa mate uz taku krizu, ze musite chodit pracovat do juznej ameriky?"... Celkovo si vacsina ludi mysli, ze som americnaka. Neviem preco. Tucna nie som (skor naopak). Dokonca si o mna zacala robit starosti senora marina a zacala ma prikrmovat nejakym detskym sunarom na priberanie.
S magdou som sa o polnoci vybrala do podniku. Stretli sme sa aj s ucitelom kolegom Alejom (alejandro) s jeho kamosom alvarom. Tak som mala hned aj moznost v praxi a na verejnosti vyskusat tanecne kroky, co som predym nacvicila s luisom. Alejandro bol s mojim vykonom spokojny (podla mna si robil srandu) a sa spytal, ze ci som naozaj nie z kolumbie. Nuz...
S magdou sme potom do noci rozoberali kolumbijsku kulturu. Rozmyslali sme, ze ci aj male deti umyvaju v tej studenej vode a spolocne sme ponariekali nad jedlom (kombinacie volowe - cestoviny s ryzou, zemiaky s ryzou, karamel so syrom, kuracina s bravcovinou atd.) (tento prispevok pisem cez obednu prestavku a senora marina mi navarila: polievka-kuraci vyvar takej tmavosivej farby v ktorom plavali spenatove listy a pokrajany platan....platan je pre mna banan, rozdiel v tom nevidim+k polievkaa sa zapija domacim ovocnym dzusom. konzumujem vsetko zaradom, ak nechcem umriet od hladu).
Skoro celu nedelu mada riesila rodinne zalezitosti na skype tak som bola odkazana na seba. Isla som na pivo s alejom a potom pekne na bus do neivy. Trochu som znervoznela ked sme sa zrazu ocitli v kolone, kvoli dopravnej nehode. Cesta bola uplne neprejazdna tak sa sofer otocil a siel nazad (som si myslela, ze do ibague). Nastastie sa ale dalo ist obchadzkou po nejakej prasnej cesete cez les. Do neivy sme dorazili bez meskania nakoniec a poslednu trasu z terminalu k senore marine som sa odviezla taxikom. Musim sa ale priznat, ze som ako turista v cine. Na papierikoch mam vzdy napisane adresy a tie strkam taxikarom do ruk.

novy poznatok> poslanie listu do europy stoji 30 usd!!!

Arepa

2009-09-07T04:38:00.000-07:00

Arepa je kolumbijske jedlo, ktore sa robi z kukurice. Uvarene zrnka kukurice sa hodia do mlynceka (mlyncek ako na mak alebo na maso) a pomelta hmota sa pomotom manualne vymiesi ako cesto, z ktoreho sa nasledne urobia placky. Tie sa daju na panvicu s troskou oleja na 10 minut.
Kukurica v kolumbie moze byt: zlta, biela alebo fialova.

Bezny den pani ucitelky v kolumbii

2009-09-02T11:25:00.000-07:00

V praci/skole zacinam kazdy den (pondelok az sobota) o 8.15. Byvam od skoly 2 minuty peso. Ale bez najmensich problemov vstanem uz o 6 rano aby som este stihla pointernetovat a pridat nieco na blog. Samozrejme si musim dat rano aj ladovu sprchu, lebo cez noc sa varim (na miernom ohni) vo vlastnej stave. Najnizsia teplota v noci bola zatial 25. Na ranajky si dam vacsinou banan (cierny nahnity, lebo zlte ukazkove ako mame doma, tu moc nie su) a kavu (v skole roznasa kavu ucitelom upratovacka a chuti to ako sladka voda). V praci som do 10.30 alebo 11.15. Za ten cas oducim 3 alebo 4 studentov, ale stane sa, ze studentom sa nechce prist do skoly, tak si cez volnu hodinu citam knihu. Doobedu vypijem asi liter vody (uz nie z vodovodu) a nasledne to vsetko aj vypotim, lebo skola nema klimatizaciu a moja trieda nema okno ale len sklenenu stenu do chodby cez ktoru ide do triedy svetlo. Odhadujem ze sa teplota v malom sklenom chlieviku pohybuje okolo 30C. Mam tam sice ventilator, ale ked ho zapnem, tak studenti nepocuju ani slovo co poviem. V zmluve som mala napisane, ze do prace musim chodit slusne oblecena, no bohuzial....nie som rebel, a pravidlam sa snazim vzdy prisposobit, ale ked som raz skusila ist do skoly v ciernych nohaviciach a koseli priehrial sa moj telesny motor. Tak som sa vykaslala na predpisane oblecenie a chodim do skoly ako na plaz. kratasy a tielko a slapky. Zatial mi na to este nikto nic nepovedal. Uvidim do kedy.
Cez obed pridem domov a pomozem senore marine s pripravou obeda. Je to sucast mojho intenzivneho spanielskeho kurzu, leba sa pri tom vzdy naucim nove spanielske slova napr. nakrajat na kocky, pomiesat, rozmixovat, umyt, osupat, preliat, avokado, polievka, privarok, ryza, zemiaky....atd. Je toho velmi vela. Ak este chlapci nie su doma zo skoly tak citam zo slabikara a slovam ktorym nerozumiem mi senora ukazuje, takze musime chodit po celom dome ked mi chce ukazat napr. ihlu, suchu haluzku, popol, trn na ruzi, plot atd. vo vseobecnosti je obed velmi jednoduchy ale velmi zdravy. A aj ked nepatrim k najvacsim jedakom, je to podla mna dost mala porcia. Poobede si dam znova studenu sprchu, lebo v dome je tiez dakych 30C a idem naspat do skoly (v sobotu ucim len doobedu) kde ucim do 18.30. Poobede vypijem v skole asi 2 litre vody a ku koncu dna mi je uz fakt na odpadnutie, lebo styl vyucovania je taky, ze vsetko co poviem musim napisat aj na tabulu tak vacsinu casu len stojim. Za jeden pracovny den vypisem jednu fixku. Pytala som sa ostatnych kolegov, ze aka je ich spotreba fixiek. Im vydrzi jedna fixka 2-3 dni. Daco robim asi zle potom.
Ked sa vecer doplazim z prace unavena a vyhladovena pokracujem v uceni aj uceni sa. S chlapcami si dame nejaku lahsiu konverzacnu temu v spanielcine a naslednee v anglictine. Michelangelo sa chce naucit spravnu anglicku vyslovnost, tak cita nahlas knihu a ja kazde jeho slovo opravujem. Potom sa vymenime a ja citam jeho ucebnicu "fisiologia medica" nahlas a on opravuje mna. Vecer je priblizne rovnako teplo ako cez den, tak su vsetky okna otvorene aj ked sa svieti. Komarov ale nie az tak vela, lebo po celom dome chodia jasterice a maju hostinu na komaroch. Jasterky sa vsak najradsej zdrziavaju na stetne pri lampe a vsettko co prileti dnu zjedia. V dome im uz len chyba nejaky pozierac mravcov. Su vsade. Aj v posteli ich mam. Prve noci sa mi ani nedalo zaspat. Pre klimaticke podmienky spavam tak ako ma panboh stvoril a mravce lozia po celom mojom tele. Dost to stekli aj znervoznuje, ale pokial tie mravce nestipu, tak je to ok. Ine vychodisko nevidim. Pred spanim si dam dalsiu ladovu sprchu. Statistika na zaver: denna spotreba pitnej vody-4litre, navsteva socialneho zariadenia 2 alebo max 3 krat za den. Vsetko vypotim.

Oddychovka

2009-09-01T04:53:00.000-07:00

V sobotu doobedu som oducila 6 hodin a po obede ma zobrala neivska banda do mesta.

Ukazali mi prvy kostol v meste.

Tiez som sa bola pozriet na hlavnu katedralu

budova kde guerilla odpalila/odpalili bombu pred par mesiacmi.

Z prechadzky som bola dost unavena a ked sme prisli na byt k Jennifer jej rodicia nas potom vsetkych este pozvali do lunaparku. Vstupne stalo 10SK. A za kazduu jazdu sa platilo asi 30SK. Ti, co ma poznaju vedia, ze som maniak na kolotoce a vsetko s tym spolocne. V lunaparku, boli aj trosku drsnejsie atrakcie a tie som vyskusala vsetky. Bolo mi aj trosku zle ku koncu, ale predychala som to nejako.

A vecer ked uz som bola totalne unavena, sme sa vybrali do mesta. Tu hraju vsade len latinoamericku hudbu. Zasadli sme do jedneho podniku a objednali pivo. Cim viac som pila, tym som plynulejsie rozpravala po spanielsky a po polhodinke som sa konecne odvazila ist na tanecny parket. Ludia tu maju tanec v krvi. Ja som sa spoliehala aspon na alkohol v krvi, ze sa to hadam nejako vykompenzuje. A aj tak bolo. Ukazali mi zakladne kroky, Jennifer mi potom pozicala jej frajera a 15 minut sme si fajne potancovali. Dlhsie sa nedalo, lebo je tu strasne horuco. Podniky su tu vacsinou semi-otvorene a klimatizacia je pojem neznamy.

Ftipne bolo aj jazdenie autom po meste vo vecernych hodinach. Od cca 21.00 hodiny tu soferi prestavaju respektovat semafory (nieze by sa pocas dna nejako velmi riadili dopravnymi predpismi). Ked Jennifer vchadzala s mazdou do krizovatky a bola cervena, jednoducho zacala trubit a presla krizovatky bez toho aby zastavila. A kvoli takymto soferom co chodia na cervenu, musi soferi urobit to iste ked chcu preist na zelenu. Jednoducho furt trubia.

Prespala som v dome kde byva Jennifer s rodinou. Rano ma cakali na stole ranajky. Okrem ineho aj miska ovocia (jahody s papajou) posypane syrom (nieco ako mozarella). Nic pre mna. Jedina kombinaciu syru a ovocia co mi neprekaza je americky strawberry cheescake (na markize to vo filmoch dabuju ako syrovy kolac, co samozrejme nedava zmysel....spravne by sa to malo prelozit ako tvarohovy kolac).

Doobedu som pomahala Jenniferinej mladsej sestre a bratovi s ulohami z anglictiny. Maly bracek si potom este robil aj ulohy zo zemepisu, tak mi na mape ukazovala cela rodina, v ktorych regionocch sa pestuje koka, ktore regiony su najchudobnejsie a kde je/su guerilla. Ako podakovanie mi dal potom Jenniferin hermano jeho slabikar z pred dvoch rokov.(teraz kazdy vecer sedim so senorou marinou v kychyni a citam jej zo slabikara a ona sa mi snazi vysvetlit, ktore slovo co znamena...komedia storocia)

Pustila som im aj video o slovensku na youtube. Velmi sa im pacilo. Obed varil Jenniferin frajer Christiano a jej mama. Pochutnala som si na kombinacii: ryza, nejaka vysmazana ploska vec oranzovej smazenej farby a k tom salat (salatove listy, sladka cibula, avokado, hrach a este vela dalsich veci ktore nedokazem identiifikovat).

Pocas celeho dna tu chodia po meste, ale hlavne po rezidentskych oblastiach poulicny predavaci zmrzliny. Poobede zaparkoval jeden takyto podnikatel aj pred Jenniferinym domom. Kupila som si 500ml vanilkovej zmrzky za 20sk. No komu je lepsie ako mne???

Ked som sa vecer vratila k senore marine, jej synovia-medici si potom na mne skusali lekarske kladivka (terminus technikus neviem). Klepkali mi po celom tele, skusali mi reflexy a pri tom ma ucili casti tela po spanielsky. To som sa zasa raz nasmiala.

Panela

2009-09-01T04:25:00.001-07:00

Mena (slovenka ktora uci v kolumbii AJ a s ktorou som zatial len v emailovom kontakte) ma upozornila, ze ten karamelovy kvader v pradchadzajucom prispevku sa vola panela. Vyzera takto:

a ziskava sa z tejto rastliny: (angl. sugarcane, tak tipjem ze po slovensky nieco ako cukrova trstina)

Panela je typicky juhoamericky nerefinovany potravinovy vvyrobok. Je to v podstate stuhnuta sacharoza a fruktoza, ktora sa ziskava varenim a vyparovanim stavy z rastliny na obrazku.
Po spanielsky sa panela moze volat aj: chancaca, papelón, piloncillo, panocha, rapadura, atado dulce or empanizao. Podobny produkt maju este v indii a pakistene s nazvom gur alebo jaggery.
Hlavnym mproducentom panely je kolumbia - 1.4 miliony ton rocne!!! A tu je samozrejme aj najvacsia konzumacia tejto pochutky na osobu. V "panelovom priemysle" pracuje cca 350 000 ludi na viac ako 20 000 trapiches (farmach).
Okrem cukru obsahuje panela aj proteiny, kalcium, zelezo a kyselinu askorbovu.

Welcome to Neiva

2009-08-29T04:40:00.000-07:00

Po tyzdnovom zaskolovani a vyucovani v Ibague ma sef-Daniel odviezol v piatok skoro rano do mesta Neiva. Senora amanda mi dala pri rozlucke prstom krizik na celo a zapriala vela stastia. Ani sa mi moc od nich nechcelo odchadzat, lebo sme si za ten tyzden vypracovali velmi domyselny posunkovy system, kedze ta spanielcina nie a nie naskakat do hlavy. (tyzden pri senore amanda ma vysiel na 20 usd)
Cesta z ibague do mesta neiva trvala asi 3-4 hodiny. V kontrakte bola klauzulka, ze cestovne si platim sama, tak sef si potom odo mna pytal peniaze, za to ze ma odviezol do Neivy (4litre benzinu stoja cca 70sk). Viezol samozrejme aj celu svoju rodinu na vylet a na nakupy kym si on vybavoval pracovne povinnosti. Co uz. Chcel odo mna len 10usd. Hlavne je ze som bezpecne dosla. Aj ked mi cestou nebolo vsetko jedno. Ked bola napriklad 3prudova cesta, t.j. Jeden pruh bol nepredbiehaci oddeleny 2 ciarami a dva pruhy oproti boli samozrejme predbiehacie. Kolumbijcanom vobec tie dve ciary neprekazali. Ked som videla, ze predbiehaju nakladne auto v tom jednom pruhu...no dobre. Ale ked potom to auto co predbiehalo nakladiak bolo predbiehane este dalsim autom...!!! Divoka jazda.
Daniel ma odviezol k rodine kde budem byvat a tiez pomohol prekonat „mensiu“ jazykovu barieru pri dohadovani sa na zakladnych veciach napr. cena najomneho, pouzivanie pracky, internetu atd.
Par slov o mojej novej rodine. Senora marina (jej senor zomrel pred 5 rokmi) byva v stredne velkej domovej radovej zastavbe. Ma dceru (15 rokov, meno si samozrejme nepamatam) a dvoch synov (18,19). Pamatam si ze jeden z nich sa vola Michelangelo, lebo take meno sa zabudnut neda. Druheho meno si nepamatam. Obidvaja studuju medicinu a vidno na celej rodine, ze je velmi intelektualne zalozena (synovia maju olubeny americky serial Scrubs-komedia z medicinskeho prostredia). Brozury o slovensku co so sebou vsade vlacim zacali vsetci intenzivne studovat a nasledne sa aj vypytovat. Najviac si im paci oravsky hrad a jaskyne. Pri pohlade na obrazky so snehom sa akokeby zacali triast. Musim skonstatovat, ze este som na ziadnej z mojich dobrodruznych vyprav nestretla nikoho, kto by tak intenzivne studoval a zaujimal sa o slovensko. Ked som v ibague ukazovala senore amande brozury ani brvou nepohla a isla radsej pozerat telenovelu. Michelangelova pesnicka na zelanie bola vecer slovenska hymna. Vsetci sa inak na mne smiali, lebo sa podobam na senoru marinu a na jej syna. Som uplne ako z ich rodiny.
V den prichodu som uz aj hned oducila prvych 5 hodin. Pridelili mi skupinku najpokrocilejsich studentov. 20 ks. Pri ich zavercnych skuskach budem v komisii spolu so sefom a jednou americankou co uci v bogote. Dnes sme si dali taku zoznamovaciu hodinu. Rozpravala som im o slovensku, o tom ze nepotrebujeme pas ked cestujeme po europe a o tom ze psy, macky a fretky pas potrebuju. Potom som im vysvetlila ako je to u nas s priezviskami. Nikdy som si nemyslela, ze „-ova“ moze byt pre niekoho taka fascinujuca tema. A na zaver ked som zahlasila ze v zime moze byt aj -25C tak ani nedychali.
Vecer ked som prisla z prace ,mi senora marina dala na veceru hrozienkovy chlieb zo syrom a na pitie mlieko s takou kolumbijskou specialitou. Ta vec, co samozrejme neviem ako sa vola sa ziskava z rastliny podobnej bambusu. Ale kedze ta rastlina nie je tak odolna ako bambus, pouzivaju stavu z rastliny, ktora v tuhom skupenstve vyzera ako velky karamelovy kvader. Tak prave kusok z toho karamelovehu kvadra mi sennora rozpustila v mlieku.

Bilancia po tyzdni

2009-08-29T04:39:00.000-07:00

Nove peciatky v pase: 1

Prelet cez casove pasma: 7

Dojimavych momentov: vela

Vynikajucich ludi: este viac

Dostavenie sa na cudzinecku policiu: 2x

Skonzumovana cokolada: 500 g (400g milka + 100g jets...nie dobra kolumbijska coko)

Zmrzlina/nanuk: 0 (spala som ked v lietadle rozdavali hagen dazs!!! ako je to mozne???)

Aktivia: 3 litre

Urobenych palaciniek: 30

Z toho som zjedla: 1,5

Pluzgiere z robenia palaciniek: 1

Pochvaly za palacinky: 20

Ladove sprchy: 7

Nadavok pri sprchovani: 179 (extremne situacie si vyzaduju extremne opatrenia a zo zufaalstva som povedala kamosovi andresovi, ktoory ma doma teplu vodu, ze ci sa k nim nemozem chodit sprchovat....ze pre mna za mna nach sa aj na mna pozera...cavallero(asi tak sa to pise po spanielsky) samozrejme navrh taktne odmietol)

Vypita voda z vodovodu: 2,5 L

Hnacka: 7x

Ubytok na hmotnosti: 2,5 kg (priama umernost??? ak vypijem este dakych 50 litrov zmiznem z povrchu zemskeho)

Zavazky: 2 (pravidelne prispievat na blog a nepit vodu z vodovodu...mozno ze si aj ja zacnem umyvat zuby mineralkou ako Magda)

Kokain: 0g (tento tyzden je v argentine stretnutie prezidentov juhoamerickych krajin a pri ich bilancovani sa dospelo k zaveru, ze minulorocne prvenstvo kolumbie v produkcii kookainu im tento rok vyfuklo peru)

Heroin: 0g

Ine drogy: 0g

Salky kavy: 3 (v skole nam vzdy do triedy nosi skolska upratovacka kavu do tried, a kolumbijska kava sa predsa neoddmieta)

Alkohol: 0ml

Cigarety: 0 (Raz som bola ale s Magdou kupovat cigarety. Tu poulicni obchodnici predavaju kusovky. A ceny su teda dost smiesne. Magda kupila 10 mentolovych za 10sk. Skatulka Marlboro stoji 30sk. Ale zevraj su to nejake divne marlborky, asi z kolumbijskeho tabaku. A pre cenove porovnanie, 1 snickers stoji 30sk....import)

Lupezne prepadnutia: 0

Nasilne prepadnutia: 0

Vreckove kradeze: 0

Nova spanielska slovna zasoba: 384 slov

Spanielske slova, ktore som skomolila: 384 slov

Najcastejsie pouzivane slova: gracias, slovakia

Doterne otazky o tom, ci mam frajera: 41

Ustipnutia komarom: 34

Ustipnutia komarom nakazeneho malariou: 0

Uspesne prebehnutia cez 4prudovu cestu: 29

Uspesne prebehnutia cez 6prudovu cestu: 14
(Auto tu ma absolutnu prednost v jazde. Semafory pre chodcov su velkou raritou. Pripadam si ako panacik v pocitacovej hre, ktoreho treba dostat z jednej strany cesty na druhu pri nekonecnom pocte aut s vysokou rychlostou, s tym rozdielom, ze tento moj slovensky panacik/ja/...schyzo???... ma len jeden zivot)

Trovy za ubytovanie: 20usd

Zarobok: zatial nic, ale na konci mesiaca budem mat v rukach svoj prvy milion (pessos) aj nieco

Blogovych prispevkov: Skoro 10

International dinner party

2009-08-28T20:19:00.000-07:00

V sobotu zorganizovali pre nas (mna, Magdu z polska a Maggie z mexika) medzinarodnu veceru. Uloha pre nas tri: uvarit narodne jedlo. Velmi ftipna uloha, hlavne z mojho pohladu. Maggie sa ulohy chopila velmi zodpovedne. Urobila pre nas enchilady, s kuracim, masom, syrom a specialnou super stiplavou omackou. A k tomu este aj kukuricne placky. 4 dievcata jej pri tom pomahali a trvalo to asi 4 hodiny. Ja som za dve hodiny urobila cca 30 palaciniek a Magda za pol hodinu urobila nejaky salat, co nema s polskom nic spolocne. Palacinky mali asi najvacsi uspech a samozrejme aj samotna priprava. Celey vecer ma solovovali „la experta de cocina“(alebo tak nejak....tie predlozky sa mi stale mylia), ked videli s akou lahkostou prehadzujem palacinky na panvici. Natacili si ma aj na video. Niektori odvazlivci sa aj odhodali, ze to vyskusaju, ale pokusy neboli az take uspesne.
(Z dovodu velmi zleho signalu pripojenia na internet nepripajam fotografie, ak sa podari, tak ich dam dakedy na facebook)

Domace prace senory Amandy

2009-08-28T20:16:00.000-07:00

O tom ako senora Amanda robi domace prace

Jedneho dna som sla z prace cez obed domov, idem si hore schodmi na 4 poschodie a ked uz som skoro doma, pozeram, ze na chodbe, pred bytom je takmer vsetok nabytok z obyvacky a jedalne. Do kelu, to som zasa raz nerozumela, co mi senora Amanda hovorila den pred tym. Mozno sa mi snazila vyzvetlit, ze sa stahuju, len ja spanielsky negramotna som nechapala. Vkrocim do bytu, a to len senora Amanda so sluzkou umyvali v byte dlazku. No neviem, ci je to dobre riesenie, vsetok nabytok presuvat. A byt je to super maly. Moj laicky odhad je takych 90m2. Ulavilo sa mi, ze sa nik nestahuje.
Ked som prisla domov vecer, nabytok bol uz na svojom mieste, ale teraz pre zmenu viseli po celom byte mokre handry. Senora nema snuru na pradlo, tak veci povesala napriklad na dvere, alebo na skrine alebo v sprche boli nejakym sposobom krizom zapriecene metly a na nich viseli nejake kosele.

Prve dni v praci

2009-08-26T05:23:00.001-07:00

Sucastou skolenia ucitelov anglictiny je aj vyplnenie vsetkych testov urcenych pre studentov na konci kazdej jednej lekcie. 40 lekcii, 40 stran. Nevidim v tom doteraz zmysel, preco som s tym musela zabijat tolko casu, ale z USA som sa naucila nepochybovat o skoliacich metodach a jednoducho sledovat a posluchat (napr. ked v zabavnom parku v USA bola sucastou skolenia pre europskych zamestnancov lekcia o hygiene kde nam ukazovali co je to deodorant a ze sa na podpazusie neaplikuje cez koselu ale na holo....clovek si pomysli svoje ale akceptuje realitu taka aka je) A to si viete predstavit, ked je v teste napiisane aby ste odpovedali a pisali len cele vety. Testy som pisala ako cesky zandar, za 4,5 hodiny boli hotove. Daniel mi povedal, ze som tych 40 testov v ich doterajsej hisstorii skoly napisala najrychlejsie zo vsetkych ucitelov. Bodaj by aj nie, ked sa naserem, tak mi ide praca od ruky. Nasledoval dalsi krok. Stal sa zo mna nezavisly pozorovatel vyucovacich hodin. V kratkosti: ucitel za 45 minut pise na tabulu gamaticke javy, vysvetluje gramatiku a student odpisuje z tabule. V studentskych ucebniciach gramatika nie je spomenuta ani slovom.
A na zaver mi pridelili dvoch studentov pre lekciu 3. Mala som im vysvetlit privlastnovacie zamena nejake slovesa a predlozky. A je logicke, ze student 3 lekcie vie po anglicky asi toho tolko co ja po spanielsky (na prvy pohlad sa teda zda, ze by sme si mali perfektne rozumiet....jasne ze nie). Chudaci studenti, nechapali moc, esteze mi s vyucovacou hodinou pomahal kolega Alejo (asi sa to tak pise, ked to vyslovuju alecho, ci?). Potom som este ucila jednu mladu dievcinu 12 lekciu. Ta chudina tiez nechapala, co ja jej vykladam. Tak jej treba. Ja na rrozdiel od nej nerozumiem vobec NIKOMU v tejto krajine (uz sa to lepsi, ale aj tak). Este ale netusim, ako zajtra idem oducit 2.lekciu. Ak som nespominala, tak ani studentske a ani ucitelske knihy nemaju ani jedine slovo po spanielsky. Musim si rozsirit repertoar obrazkov co kreslim na tabulu, lebo zatial viem len panaka, dom a auto. Najlepsie ale asi bude ak sa konecne naucim po spanielsky.
Cez obednu prestavku (v kolumbii trva od 12.00 do 2.00) sa skola zatvara. Domov to mam asi tak polhodinu pesi, tak ze idem s bandou na obed. Zasadli sme do restiky na terasu. Ked sme objednavali, prisiel ku stolu taky maly mucaco ufulany, podvyziveny. Ze ci by sme aj pre neho nieco nemohli. V ramci menu podavali aj polievku, ktoru sme mu aj prepustili. Neskor sa pri nasom stole zastavil dalsi bezdomovec, to uz som dojedla a na tenieri som este stale mala cely kus kurata a trochu ryze. Ujo to svojimi ufulanymi rukami a dlhymi ciernymi nechtami z taniera zoskrabal do svojej misky za zlomok sekundy. Cvik robi majstra. A aby nebolo toho malo, v ten isty vecer, ked som vecer sedela v inej restike znova na terase, tak nam popod stol behali mysi (objednanu som mala ovocnu pizzu, ale bolo to nehorazne presladene so super slanym syrom). Nohy som preto mala vylozene na stolicke. Pre istotu. Asi sa znovu dam na aktiviovu dietu. Senora Amanda (nie miranda ako som ju omylom prekrstila) sa ponukla ze mi bude pripravovat jedlo. Slusne som odmietla. Jedia tu vsetko vyprazane. Banany sa vyprazaju tiez. Najlepsie je, ked senora Amanda zacne smazit steaky o deviatej vecer. A kupovat potraviny, ktore si neskor sama uvarim, tiez nie je celkom nejlepsie riesenie, lebo chladnicku maju domaci pani plnu. Raz som si kupila papayu. Mala asi tak 1,5 kg. no musela som ju zjest na jeden raz, lebo som ju nemala kde uskladnit. nasledovali mensie bolesti brucha, ale uz aj horsie pripady predavkovania som zazila.
Dneska som sa konecne stretla s Magdalenou z Polska. Uci pre tu istu jazykovu skolu ako ja. Doteraz ucila v meste Neiva, kam ja vyrazam vo stvrtok rano. Pytala sa ma, ze ako si tu umyvam zuby. Vravim jej, ze norrmalne nad umyvadlom s vodou z vodovodu. Ona si prosimpekne umyva zuby minerlanou vodou zo supermarketu. A ked som jej povedala, ze ja vodu z vodovodu aj pijem, tak mi nechcela uverit. Nahlas som skonstatovala, ze kym nezjem naraz 1,5 kg papaje tak zaludocne problemy nemam ziadne.
Niektorych mojich citatelov asi zaujima aj rodina, pri ktorej byvam. Senora Amanda ma okolo 50 rokov a robi Avon lady. Jej manzel (este stale neviem ako sa vola) pracuje neviem kde, ale viem ze vstava velmi skoro do prace a senora mu robi kazde rano prazenicu. Maju dve deti. Dceru v mojom veku, ktora s nimi uz nebyva, lebo uz ma vlastnu rodinu. Na navstevy vsak chodi pravidelne aj s 1 rocnou dcerkou Julianou (citaj Chulianou). Chcu aby som sa s miminom rozpravala po anglicky, aby bolo bilingvalne. Proti gustu ziaden disputat. Syn vyzera max. na 18. Chodi na univerzitu (v koolumbii idu decka na VS vo veku 16-17 zevraj). Co studuje neviem. Ale anglictina to urcite nie je.
V buducom cisle sa okrem ineho docitate o tom ako som robila pre kolumbijcanov palacinky.

Nedelny relax, alebo o tom ako som krmila psov

2009-08-24T17:47:00.000-07:00

(Warning: v texte je vele preklepov pre kratkost casu a obmedzene pripojenie na internet)

V nedelu ma zobral moj kolumbijsky gang na kupalisko. Rano prisiel po mna Estive, lebo sama nie som schopna nikam ist bez toho aby som zabludila. Citim sa ako male neschopne decko. Cestou na autobusovu zastavku som si vsimla popri ceste organizovane porozhadzovane igelitky plne odpadkov (a aj mi bolo divne, ze tulavm psom vobec netrcia rebra) Estive mi vysvetlil, ze v kolumbii vacsina domacnosti nema kontajner, tak odpadky vyhodia rovno na ulicu pred dom. Pre ilustraciu:

Mne uz sa v izbe pomaly tiez zaplna igelitka s prazdnymi obalmi od cokolad. Musim zistit ci bytovy komplex kde byvam ma kontajner. Ale asi ano, lebo okolie je relativne ciste (na kolumbijske pomery, ale na breznianske pomery je tu bordel vsade neskutocne velky a to uz je co povedat).

Na kupalisku som precvicovala spanielsku konverazciu s Gustavom. Do vody som radsej nesla z dovoodu absentujucej vakcinacie. A aj tak som musela zostat v chladku, lebo krem som nechala na byte a ani jeden kolumbijcan mi nemal aky pozicat, lebo tu sa nikto nenatiera.

Ludia si tu prosim pekne kupuju vodu v sackoch (ako u nas mlieko niekedy). Smad vam trojdecovy sacok uhasi za 4sk. Zeby podnikatelsky napad roka..?

Z kupaliska sme sa vybrali na Plaza de Salado. Ze mi idu ukazat nejake tunjsie specialitky. Tuto lokalitu odporucam navstivit len adrenalinovym turistom. Tam bol tak neskutocny bordel, smrad a tulavych psov by clovek naratal aj 40. Samozrejme sa svorky pohybovali podla toho, co sa pri ktorom stole na "terase" konzumovalo.

Mne objednali toto

Zelene listy sa nejedli. Ze to len americki turisti, co sa nevyznaju, chrumu aj listy. Uz si nepamatam ako sa toto konkretne jedlo vola. Skladalo sa to v prevaznej miere z rozvarenych zemiakov aj so supkov a bolo to premiesane s rozpucenou kukuricou a hrachom. Nechutilo mi to. Cena cca 25sk. Na vrchu bolo nejake maso. Maso som hodila rovno na zem, ved psi zozeru. Velka chyba. Za sekundu som bola oblkucena asi 5 tulavymi psami roznyvh velkosti a farieb. To ockovanie budem musiet absolvovat asi tu...ako tak uvazujem. Psov sa potom snazil odohnat personal "restauracneho zariadenia" velmi zaujimavym sposobom. Oblievali ich vodou z flias.

Okrem tulavych psov su tu bezne aj tulave kone. Nie, toto nie je dalsi moj preklep. Normalne v meste na chodniku alebo pri ceste stoja take zubozene vychudnute stvorenia. Je to tu naozaj vsetko velmi biedne. Nerozumiem preco tych konov neodvedu niekam do lesa na luku sa past. Tulavych psov som videla aj na kupalisku a aj v univerzitnom areali zije asi 5 psov. Je to tu divocina.

najest som sa nenajedla, tak reku ze este okostujem dezert. Oblatky. Zdalo sa to byt take neutralne. ALE Oblatku mi natreli karamelovym kondenzovanym mliekom (sladke jak slak) a posypali to nastruhanym syrom (ako mozarella) a to este pre istotu poliali nejakym ovocnym syrupom. Bola by som aj toto hodila psom, ale predchadzajuca skusenost ma naucila inak. Oblatky skoncili pekne krasne v kosi. Ked som uz vecer konecne zunovana dorazila domov, dala soom si aktiviu, napisala tento prispevok, zopakovala 22 lekciu spanielciny, dala si ladovu sprchu (dobrovolne nasilu) a sla polosyta (optimizmus ma neopusta) spat.

Uzitocna informacia na zaver: La kukaraca je svab.

Prvy den v praci

2009-08-23T18:15:00.000-07:00

Jazykova skola, kde pracujem „ordinuje“ aj v sobotu dopoludnia. Bola som dohodnuta, ze zacnem training prave v tento den. Cestou do prace som mierne zablúdila a samozrejme som so sebou nemala ani adresu jazykovky. Tak som sa pekne krasne musela odviezt nazad domov taxikom. Byvam pri „multicentro“ a to je jedina destinacia, ktoru dokazem taxikarom zatial povedat. Z domu viem, ktorym smerom jazykovka je, tak som skusila svoje navigacne šťastie po druhy krat. Trafila som nakoniec s 10 minútovým meškaním. V USA by ma asi rovno vyhodili z prace. Tu to nikomu nevadilo. Praveze som este ja musela cakat na nich, kym si najdu na mna cas.
Daniel Rianos ma na starosti zamestnancov inštitútu, tak sa mi cely den venoval a bol to prave on, kto robil so mnou internetovy pohovor pred par týždňami ked som bola este na slovensku.
Na začiatku som sa predstavila. Po SPANIELSKY som povedala par slov o rodine (ale fakt len par…) a to ze mam doma psa. Dala som mu VS diplom prelozeny do AJ, ale aj napriek tomu som musela urobit vstupny test z AJ. Sila. Pre istotu som si ten test odfotila. Ak ma niekto z vas zaujem ucit angličtinu v kolumbii, ponukam ukazku testu pre učiteľov (ja si o tom myslim svoje):

Test som spravila ako inak, bez chyby. Aj esej na zaver. 100 slov preco by som bola dobra kandidatka na job lektora AJ. Nechapem, ak by som ten test nepresla, tak to by ma poslali nazad na slovensko, ci co….?
Daniel mi dal dvojhodinovu prednasku o "escuela de idiomas TELL ME THE WAY" (maju aj net stranku, link nepridavam, lebo blogove prispevky vzdy pisem na svojom compe a potom ked sa mi podari ist niekam na net...max 15min denne... tak len rychlo nakopirujem text a fotos z usb kluca). Teda musim vam povedat, ze system maju premakany. Uz len to je prijemna zmena, ze ucitelovi povedia co a ako ma ucit. Na Slovensku to bolo vzdy tak, ze mi len strcili do ruky ucebnicu a pracovny zosit.
Pokusim sa vam teraz v kratkosti opisat skolu a techniku vyucby.
Jazykovka ma v kolumbii asi 7 pobociek (dve z toho su v bogote). Ja budem pravidelne cestoovat medzi dvoma pobockami. V Ibague a v Neiva. Tato jazykovka neschvaluje system vyucby v skupinach. Vzdy su to max. 2 studenti na jedneho ucitela ale vacsinou je to 1:1. A ako to teda fuunguje? Priklad: Pepito co nevie ani slovo po AJ a ma dineros na zvys pride do jazykovky. Zaplati si 12 mesacny kurz (cenu neviem, asi bude na stranke, ak nie je, tak dodatcone doplnim na blog informaciu). Sekretarka Esperanza mu slavnostne odovzda kufrik so 6 knihami a 6 CD a show sa moze zacat. Za rok musi zvladnut 43 lekcii. Vsetky urovne: basic-explorer, basic intermediate-discovery, intermediate-navigator a advanced-integration(ja idem ucit vsetkych studentov ktory sa prepracovali prave na uroven advanced-velmi pokrocili). Kazda lekcia sa vyucuje v 6 fazach: 1. teoria 2. multimedia (v pocitacovej miestnosti si pepito z kufrika vyberie CD supne do computera a hravou formou sa uci slovnu zasobu a gramatiku....zatial este neviem ako presne to funguje) 3. video (pepito pozera v televizore konverzacie native speakerov v realnych situaciach) 4. konverzacia 5. samostudium 6. test (pisomny a ustny). Kazdy jeden z tychto krokov trva cca jednu hodinu. To znamena, ze za tyzden stravi pepito v jazykovke min 6 hodin. Je len a len na nom aky rozvrh si spravi. jazykovka je otvorena od 6 rano do 8 vecer (12.00-2.00 siesta) a v sobotu 8-12. Ak zije pepito napriklad v nejakej vzdialenej dedine, tak moze 6 hodin urobit za den. Naopak, pracovne vytazeny manazer Carlos si moze rozvrh rozlozit vzdy na skore ranne hodiny alebo si vzdy min 4 hod. dopredu objednat alebo zrusit hodinu. Ako u zubara. Alebo moze jeden tyzden absolvovat 4 hodiny a ten dalsi 8 hodin. Flexibilite za hranice nekladu. Vek studentov: 5-75 rokov. Doslova. Any Questions?
Foto Daniela ako ma skoli a foto skoly:

Cestou z prace som sla busom. Aby sa nebodaj nestalo ze by niekto premeskal co i len jednu jedinu cast 4059 dielnej telenovely, maju v mhd telku.

Popoludni som bola este s aiesekarmi (studenti pracujuci v organizacii, cez ktoru som sa do kolumbie dostala) na ich pravidelnom zasadani na Universidad de Ibague. Bolo kopec srandy a ucili ma aj po spanielsky.

Motoristicke okienko

2009-08-23T18:08:00.000-07:00

Akej znacky je podla Vas toto auto?

Vyzera presne ako opel corsa. Odfotila som ale len napis, aby ste mi verili. Tieto chevrolety su tu najpopularnejsie. Okrem nich tu jazdia aj korejske auta, obcas aj nejaky VW, japonec, ale predovsetkym americke.
Dnes som sa kolumbijcanom snazila vysvetlit, ze chevrolet corsa je neuveritelny vymysel. Hovrila som im o znacke opel, ale len krutili hlavami, ze o tom nepoculi. Je tu ale este moznost, ze my to mame zle. Mozno je to fakt chevrolet a u nas sa to predava ako opel. Cakam na vase komentare k clanku.
Zostanme teda eeste chvilu pri autach. V kolumbii maju vodicsky preukaz uz 14 rocni fagani. Autoskoly som tu videla, ale nie su povinne. Vacsinou svoje deti naucia soferovat rodicia a potom idu uz len na skusku (iba prakticku). Ziskanie vodickeho preukazu ich odlahci o necelych 100eur.

Druhy den alebo o tom aka som mudra

2009-08-22T19:44:00.000-07:00

(Warning: v texte je vela preklepov, slovak spellcheck niet)

Dohodla som sa predchadzajauci vecer s Melissou, ze po mna rano pride o 7.30. Zobere ma do banky a na cudzinecku policiu. Tak som vstala o 7.00 a pozeram, ze nejako je este dost velka tma von a ticho. Tak rozmyslam, ze ked sa u nich skor stmieva, tak mozno sa aj neskor rozvidnieva...ale az tak neskoro????? a domaci este tiez spali. Ked uz som bola oblecena (ladova sprcha neprichadzala do uvahy v toto rano), aj dokumenty vsetky som mala pripravene a moje hodinky ukazovali 8.00 tak som sa vvybrala na poznavaci vylet do kuchyne domacich, ze idem pohladat nejake ich hodiny. Po tme som tam suchotala a aj som nakoniec nasla. 6.00. Mudrlantka som sa sekla pri prestavovani casu na svojom mobile o 2 hodiny.
Melissa prisla nacas. Do mesta sme sli MHD. Listok stoji 12SK. zastavky maju len niekde. Vacsinou je to tak, ze autobusy zastanu ked na ne zamávate (ako na taxika) a zastavia ked stlacite v autobuse tlacitko. Autobusove linky su ocislovane aj su tam napisane nejake ulice, ale ked som sa pytala, ze kde zoženiem mapku s autobusovými trasami, tak som nepochodila (rovnako ako ked som sa spytala ci existuje vegetariánska alternatíva empanady).
Cestou mi Melissa ukazala kde mam vystúpiť ked pojdem do prace, lebo nie vsade je to bezpecne. Ked sme vystupili z autobusu, tak Melissa isla k jednemu stanku, kde taky starsi pan predaval noviny, a cukríky. Nieco mu povedala (nerozumela som nic) a on jej z pod pultu vytiahol mobil. Stara nokia. Melissa zatelefonovala a potom ujovi zaplatila. Najprv som si myslela, ze je to jej strýko, co jej požičal mobil, ale ked mu dala potom dineros tak asi nie.
V Kolumbii je to tak, ze na kazdom kroku su stanky alebo ludia co maju na tricku prilepeny plagát s napisom MINUTOS. Oni vam na poziadanie daju svoj mobil, vy si vybavite co chcete a potom im podla dĺžky hovoru zaplatíte (cena jednej minuty sa pohybuje od 100 do 200 pessos…..nieco vyse 1 alebo 2 korun). Pocas dna sme potom este tuto službu pouzili asi 10 krat. V niektorých stankoch mali mobily na retiazkach, aby zákazník s mobilom neusiel a vsade mali aj 4 ci 5 mobilov (Kolumbia ma 3 mobilných operatorov). Melissa mi vysvetlila ze takto je to ovela lacnejsie, lebo ked vola zo svojho mobilu, tak to kostuje aj 500 pessos za minutu.

A este co sa tyka mobilov, tak mi odporučili nedvíhať hovory ked som von na ulici ale len ked som doma, lebo nie je vynimkou, ze ludom z ruky mobil vytrhnu rozne individua a je po parade. A vecer ked sme isli z restiky uz domov na bus, tak mi kazali si pripravit peniaze este kym som dnu a nie na ulici narabat s pudilárom. No super. A ze vraj je tu len jedine nebezpečenstvo…

Navstivila som v ramci byrokracie aj zdravotnicke zariadenie. V Kolumbii potrebuje cudzinecka policia okrem ineho aj krvnu skupinu. Odber krvy a zistenie skupiny (b+) kostoval 100Sk.

Tiez som sa musela aj odfotit so špeciálnym modrym pozadim. Fotky mi urobili v nejakej bude za 5 minut. Fotoaparat aj fototlačiareň Canon.

V meste som si vsimla vela túlavých psov.

Vyzbrojeni vojaci tu stoja na kazdom rohu. Ze vraj davaju pozor na bezpečnosť obyvatelstva. Ked sa ma ale kamos Mino dnes na facebook chate spytal ake mam prve pocity z mesta tak som musela napisat, ze to tu vyzera ako v Prednych Halnach (luxusna stvrt v Brezne) s rozdielom ze tu zije az pol milióna obyvateľov.
Ked poobede zacalo prsat, tak hovorim Melisse, ze si chcem kúpiť dáždnik. Sama. Pocvicit 5 španielskych slov co viem. Celkom úspešná som bola. Ale nebolo to celkom bez pomoci, lebo Melissa potom este za mna zjednala cenu. Nieze by som nepoznala cisla v spnielcine…A ked som prisla domov tak som chcela cvičiť španielčinu aj s domacou seňorou ale jej som povedala ze som dáždnik zjedla namiesto kupila (furt sa mi mylia comprer, commer….spellingom som si nie celkom ista).
Dalsi zaujímavý zážitok bol vymienanie dolárov za pessos. Sli sme do akejsi pasaze, kde boli vedla seba dva stanky kde menili peniaze. Tak sme chodili od jednemu k druhému a zjednávali kto ponukne lepsi kurz. Zabavne. Novy poznatok: pri vymene penazi potrebuju veksláci aj otlacky prsta klienta.
Cestou domov sme sa este stavili v carrefoure nakúpiť. Nezaprela som v sebe cokoholika a hned som sla ku sladkostiam. Ponuka čokolády je dost biedna. Americke hershey‘s hlavne. A co nevidim…3 velke milky triolade. Hraju sa tu na krestanov, ale ceny za tie čokolády boli nekresťanské. Jedna stala 7 eur (doma stoji jedna polovicu) a hershey‘s mali dokonca az stvornasobnu cenu ak nie vyššiu ako v USA. Nakupila som exoticke ovocie, nepamätám ako sa vola, aj pečený puding. Mami, tu nakup balia do igelitky (ako ty hovoris) mukacovia.
A co ma v tento den najviac potesilo?? Poznanie, ze titul magister sa v kolumbii udeľuje po 7-8 rokoch studia na VS. Nieco ako u nas PhD. Tak ked mucace videli moj diplom tak si pomysleli, ze som super vzdelana a mudra.

Prichod a prvy vecer v Ibague

2009-08-21T11:36:00.000-07:00

V Bogote na letsiku som videla plagat: COLOMBIA the only risk is wanting to stay. (jedine nebezpecenstvo v kolumbii je, ze tu budete chciet zostat). Po par tyzdnoch ci mesiacoch na blog urcite nezabudnem napisat ci je to tu z tohto hladiska az tak nebezpecne.

Do Ibague som priletela o 17.40 miestneho casu. Pred prichodom som si zamozrejeme zapisala telefonne cisla lokalnych aisecarov a adresu kde budem byvat, pre pripad, ze by sa nieco stalo a nik by po mna na letisko neprisiel. Zbytocne som sa obavala. Na letisku bolo nastupenych asi 10 studentov s uvitacim plagatom.

Z letiska sme sa odviezli taxikmi na moju sucasnu adresu. (ak mi chcete nieco poslat comu sa len potesim, nech sa paci adreesa: Millenium II., apertment 401, Ibague, Colombia...psc netusim). Vopred som vebec nevedela s kym a ako budem byvat tak som bola aj mierne prekvapena, ked som uz konecne bola vo „final destination“. Su to bytovky priamo v centre Ibague. Cez cestu je velky shopping center (oh no) aj kino. Byt je na stvrtom poschodi (ziadne vytahy) a ja som okrem 20 kg prirucnej mala 2 velke kufre (tak mi treba, ked sa neviem normalne zbalit).
A s kym byvam? S kolumbijskou rodinou. Senora Miranda s manzleom (toho som este nvidela) a so synom Andreas. Samozrejme, ze po anglicky nevie nik ani slovo. Prvy vecer som teda ficala na posunkovej reci.

Vecer pre mna studenti pripravili uvitaci vecierok, tak som po 36 hodinovej ceste (prestup v parizi bol 13 hodin) nemohla ist spat. Reku, ze sa len rychlo osprchujem a pojdeme. Ślovaci hovorili aj pisali, ze vacsina domacnosti v kolumbii nema teplu vodu. Ved naco aj. Cely rok je leto. Tak samozrejme ani v bytovom komplexe Millenium teplu vodu nemaju. Ale potom nechapem preco maju dva kohutiky. Mozno tu teplu vodu nakoniec aj maju, len som na to neprisla ako ju pustit.
Do podniku sme sli z bytu peso. Ja som samozzrejme mala na krku fotak. Hned ma studenti upozornili, ze si mam dat fotak radsej do tasky. (tolko k bezpecnosti....cestou domov som si radsej z fotaku vybrala pamatovu kartu...ked uz mam prist o fotak, tak nach mam aspon fotky).
Uvitaci vecierok bol super. Ludi asi 30. Vsetci boli na mna zvedavi. Priemerny vek 20 rokov.

Na pitie som si dala dzus lulo. Len som tak ukazala na menu na nejaky nazov a dobre som trafila. Lulo je ovocie pribuzne s papayou. Chutilo to neskutocne dobre, nieco ako mix broskyne a zlteho melonu.

Vitajte na mojom blogu

2009-08-21T11:30:00.000-07:00

(Warning: v prispevkoch sa objavia chyby, preklepy, hrubice, lebo nemam slovensky spellcheck)

Ti co ma poznate, viete, ze nie som osobou, ktora by verejne zdielala svoje pocity a nazory. Musim ale najblizsich par mesiacov urobit vynimku a podelit sa s vami o moje zazitky, pozorovania, skusenosti, poznatky, radosti a starosti na tomto blogu, ktory som zalozila pri prilezitosti mojej 4 mesacnej staze v Kolumbii.

„FAQ“

Aka staz?
Education internship – vzdelavacia staz cez vynikajucu organizaciu AIESEC. Budem ucit anglicky jazyk a kulturu v sukromnej jazykovej skole v mestach Ibague a Neiva v Kolumbii.

Preco staz a preco furt vymyslam kadeco a nepracujem na Slovensku?
Vyskytla sa vunikajuca prilezitost a o 5 rokov by som urcite lutovala, ze som sa jej nechopila.

Preco prave do Kolumbie?
Prvym kriteriom pri rozhodovanim, kam sa na staz vyberiem, boli poveternostne podmienky. Ak uz mam dakde zostat trcat sama, nach mi je aspon teplo.
A druhym kriteriom bolo naucenie sa noveho cudzieho jazyka. (Z tohto vyradovacieho kola vypadla hned Cina ci India, lebo zaklady tychto jazykov by som sa nenaucila ani za 5 rokov).
Povodne som chcela ist do Ekvadoru, ale v krajine nebola ziadna ponuka staze cez AIESEC, ktora by mivyhovovala. A v Kolumbii bolo ponuk neurekom a je to akokeby za rohom.
Po pravde vam poviem, ze mne sa tato krajina odjakziva spajala s nebezpecenstvom, drogami a chudobou. Slovaci co boli(alebo este aj su) v Kolumbii mi krajinu svojim rozpravanim a blogmi priblizili a nakoniec sa mi to az take hrozne nezdalo, skor naopak.
A ked je este k tomu vsetkemu „happinex index“ v Kolumbii medzi piatimi najvyssim na svete nie je co riesit.

Idem s niekym?
Nie, sama.