A na tejto fotke mozete vidiet dreveny strop, z ktoreho mi pada na postel bordel. No prisaham, ze to vyzera ako mysaci trus.
(jennifer so svojim fesakom)V sobotu po skole som isla so senorou do mesta. Poprechadzat sa a „vitrinar“ (pozerat sa do vitrin...cize obzerat vyklady. spanielcina je lahsia ako som si myslela). Ceny su tu velmi nadsadene. Slapky s nejakym peknym vzorom stoja aj cez 1 000 sk. Moj strop je 100 sk. Nastastie tie so mam este nie su zodrate, tak ani nemusim rozmyslat nad kupou novych. A oblecenie to iste. Ceny su dost vysoke. Ale zasa na druhej strane, nemusia si tu kupovat svetre ani bundy. Tricko mozu nosit cely rok. Maju tu aj specialne predajne aj s handrami z ameriky, kde predavaju vsetky znacky pod jednou strechou (hollister, amercrombie, victoria's secret...). Cena 2x vyssia ako v USA. Z jedneho zdroja mam ale informaciu, ze tieto handry sa aj tak siju v kolumbii, potom ich odvezu do ameriky, tam na ne nasiju znacku a dovezu nazad do kolumbie. Pripada mi to dost nelogicke. Informaciu musim este overit.
Vecer som sla do kina. Sama samozrejme. Na intenete maju aj program kina, tak som si nasla, ze budu premietat „Public Enemies“. Ale napr. rozpis autobusov na internete nemaju.
V kine som sedela vedla jedneho muchacha (david), tak som chcela pomachrovat so spanielcinou a pytam sa ho, ze ci sedim na spravnom cisle sedadla (nevidela som kvoli tme). Tak sme sa dali do reci. Nastastie ale vedel po anglicky. Bol cely nadseny, ze si ma s kym precvicit anglictinu tak po filmesme sa sli najest. A potom sme sli tancovat. Nejako sa to vsetky rychlo zbehlo. David ma dopredu varoval, ze nevie tancovat. Podla mna vedia vsetci kolumbijcani tancovat a ked niekto povie, ze nevie, to pre mna znamena, ze vie, ale nie az tak dobre, aby som popri nom vyzerala ako totalna nemoznica.
Zhodou okolnosti oslavuju treti vikend v septembri „amor y amistad“ - den lasky a priatelstva. Nieco ako nas sv. Valentin, ktory u nich v kalendari absentuje. Ale napriklad halloween tu maju. Uz teraz v carrefoure predavaju vyzdobu a tekvice.
S davidom sme sa teda vybrali do salsa klubu. Pekne zariadene priestranstvo pri rio magdalena. Ziva hudba, dobre pivko. System v kolumbii (alebo len v neive???) maju taky, ze po 23.00 hodine sa alkoholicke napoje predavaju za vyssiu cenu a tiez sa zacne predavat aj iny alkohol. Tak som nemohla pokracovat v piti kolumbijskeho piva, lebo po 23.00 ho uz nepodavali. Zvolila som preto argentinsku alternativu. Samozrejme raz tolko to stalo.
Po dvoch pivach som sa uz citila tak akurat na tancovanie. David naozaj NEVIE tancovat. Kroky vedel presne. Ako z ucebnice. Ale nevedel sa hybat. Velmi zriedkava anomalia u kolmbijcana. Neschopnost hybat sa do rytmu salsy.
Ked sme odchadzali z klubu, tak som si vsimla, ze mali nad pokladnou na konstrukcii zaveseny igelitovu tasku s vodou. David hovori, ze to odpudzuje hmyz. V niektorych domacnostiach si ludia davaju k oknam flase s vodou. Z vodovodu. Divne.
V nedelu som mala ist s rodinou na vylet do „desierto de tatacoa“ (tak nejako sa to pise). Senora mi ale hovori ze pojdeme neskor, po 2. Tak som nevedela, ze ci pojdeme az poobede, alebo az po druhom oktobri. Nakoniec to bude v oktobri. Nedela mi teda zostala volna, tak som sa s davidom dohodla, ze pojdeme na kupalisko.
David je z bogoty a v neive je len kvoli praci. Asi mesiac. A tiez tu nikoho nepozna, presne ako ja. Pracuje pre jednu ropnu spolocnosti. Ma na starosti nejake elektricke skrinky, co su vzdy situovane vedla ropnych vrtov (maximalne laicke vysvetlenie).
V nedelu sa konalo kupalisko. Najprv sme ale museli zohnat taxik, ktory nas tam odvezie, lebo areal je od mesta vzdialeny asi 20 minut, a ide sa tam cez nejaku specialnu zonu, na ktoru musi mat taxikar nejake specialne povolenie a nie vvsetci toto povolenie maju. V tej zone sa pred piatimi rokmi zdrzovali FARC (Fuerzas Armadas Revolucionarias de Colombia alebo po nasom: guerilla). Teraz je to uzemie strazene vojakmi a je relativne bezpecne. O bezpecnost je postarane na kazdom kroku. Aj david mi hovoril, ze ked ide niekde do dzungle s firmou skontrolovat ropne vrty, tak si vzdy najmu bodyguardov a.k.a. Osobnych strazcov, ktori idu cez dzunglu na motorke pred autom asi s 10 minutovym predstihom. Ak sa im nic nestane, tak potom idu naftari a alektrikari na aute. Este chvilu zostanem pri teme. Vo stvrti, kde byvam, to maju zariadene tak, ze na kazdych cca 100m ulice je prideleny straznik. Vacsinou su to postarsi pani, co sa cely den prechadzaju hore dolu drziac v ruke dreveny obusok. Pozeraju, ci sa nepohybuju na ulici nejake podozrive individua. A ked sa zotmie maju stari ujovia okrem obuska (jedneho uja som videla s mecom...ako rytier) na krku pistalku. Celu noc piskaju.
Zevraj to ma odstrasujuci efekt na zlodejov. Ako ked som bola v yellowstone a do lesa som vzdy sla len so zvoncekom aby som odstrasila vsetky medvede. Bezpecnost nebezpecnost....ked ujo zacne piskat ako rozhodca pod mojim oknom o 2.00 v noci tak tym nie som velmi nadsena.
Vratim sa teda naspat k nedelnej navsteve kupaliska – Playa Juncal.
vstupne stalo 200 SK. Vsetky veci co sme mali so sebou sme museli odovzdat do satne za dalsi poplatok 20 SK. Nie ako na slovensku, kde si da clovek uterak na travu, cita knizku alebo pocuva hudbu. Neopaluje sa tu vobec nikto, a ked poviem nikto tak tym aj myslim nikto. Vsetci su dostatocne hnedi. Cely cas som teda musela byt vo vode, ziadne vylihovanie na trave sa nekonalo. David mi hovori ze vsetci tam na mna cumeli. Najprv som si to vobec nevsimla, ale ked ma na to upozornil, tak naozaj. Vsetkym kolumbijcanom bolo hned jasne, ze nie som domoroda. Bola som najbelsia a aj najchudsia. Zeny tu maju velmi zdrave proporcie. Aj si posuskavali nieco a ukazovali na mna. Fotit sa so mnou nechcel ale nik, narozdiel od cinanov...
