HOREHRONKA NA CESTÁCH

Po tyzdnovom zaskolovani a vyucovani v Ibague ma sef-Daniel odviezol v piatok skoro rano do mesta Neiva. Senora amanda mi dala pri rozlucke prstom krizik na celo a zapriala vela stastia. Ani sa mi moc od nich nechcelo odchadzat, lebo sme si za ten tyzden vypracovali velmi domyselny posunkovy system, kedze ta spanielcina nie a nie naskakat do hlavy. (tyzden pri senore amanda ma vysiel na 20 usd)
Cesta z ibague do mesta neiva trvala asi 3-4 hodiny. V kontrakte bola klauzulka, ze cestovne si platim sama, tak sef si potom odo mna pytal peniaze, za to ze ma odviezol do Neivy (4litre benzinu stoja cca 70sk). Viezol samozrejme aj celu svoju rodinu na vylet a na nakupy kym si on vybavoval pracovne povinnosti. Co uz. Chcel odo mna len 10usd. Hlavne je ze som bezpecne dosla. Aj ked mi cestou nebolo vsetko jedno. Ked bola napriklad 3prudova cesta, t.j. Jeden pruh bol nepredbiehaci oddeleny 2 ciarami a dva pruhy oproti boli samozrejme predbiehacie. Kolumbijcanom vobec tie dve ciary neprekazali. Ked som videla, ze predbiehaju nakladne auto v tom jednom pruhu...no dobre. Ale ked potom to auto co predbiehalo nakladiak bolo predbiehane este dalsim autom...!!! Divoka jazda.
Daniel ma odviezol k rodine kde budem byvat a tiez pomohol prekonat „mensiu“ jazykovu barieru pri dohadovani sa na zakladnych veciach napr. cena najomneho, pouzivanie pracky, internetu atd.
Par slov o mojej novej rodine. Senora marina (jej senor zomrel pred 5 rokmi) byva v stredne velkej domovej radovej zastavbe. Ma dceru (15 rokov, meno si samozrejme nepamatam) a dvoch synov (18,19). Pamatam si ze jeden z nich sa vola Michelangelo, lebo take meno sa zabudnut neda. Druheho meno si nepamatam. Obidvaja studuju medicinu a vidno na celej rodine, ze je velmi intelektualne zalozena (synovia maju olubeny americky serial Scrubs-komedia z medicinskeho prostredia). Brozury o slovensku co so sebou vsade vlacim zacali vsetci intenzivne studovat a nasledne sa aj vypytovat. Najviac si im paci oravsky hrad a jaskyne. Pri pohlade na obrazky so snehom sa akokeby zacali triast. Musim skonstatovat, ze este som na ziadnej z mojich dobrodruznych vyprav nestretla nikoho, kto by tak intenzivne studoval a zaujimal sa o slovensko. Ked som v ibague ukazovala senore amande brozury ani brvou nepohla a isla radsej pozerat telenovelu. Michelangelova pesnicka na zelanie bola vecer slovenska hymna. Vsetci sa inak na mne smiali, lebo sa podobam na senoru marinu a na jej syna. Som uplne ako z ich rodiny.
V den prichodu som uz aj hned oducila prvych 5 hodin. Pridelili mi skupinku najpokrocilejsich studentov. 20 ks. Pri ich zavercnych skuskach budem v komisii spolu so sefom a jednou americankou co uci v bogote. Dnes sme si dali taku zoznamovaciu hodinu. Rozpravala som im o slovensku, o tom ze nepotrebujeme pas ked cestujeme po europe a o tom ze psy, macky a fretky pas potrebuju. Potom som im vysvetlila ako je to u nas s priezviskami. Nikdy som si nemyslela, ze „-ova“ moze byt pre niekoho taka fascinujuca tema. A na zaver ked som zahlasila ze v zime moze byt aj -25C tak ani nedychali.
Vecer ked som prisla z prace ,mi senora marina dala na veceru hrozienkovy chlieb zo syrom a na pitie mlieko s takou kolumbijskou specialitou. Ta vec, co samozrejme neviem ako sa vola sa ziskava z rastliny podobnej bambusu. Ale kedze ta rastlina nie je tak odolna ako bambus, pouzivaju stavu z rastliny, ktora v tuhom skupenstve vyzera ako velky karamelovy kvader. Tak prave kusok z toho karamelovehu kvadra mi sennora rozpustila v mlieku.