Honda a Mariquita

Vylet som si urobila aj do mestecka Honda, 2 hodiny na sever od ibague.


isla som skoro rano z ibague, autom. vola sa to tu collectivo ak sa nemylim. jednoducho pridete na autobusovu stanicu, poviete im kam chcete ist, a za taku polhodinku sa urcite najdu este dalsi traja ludia, co chcu ist do toho isteho mesta ako vy. tak nie je treba autobus, ale postaci auto. isli so mnou este traja dalsi chlapi plus sofer. nikto sa s nikym celou cestou nerozpraval, len sme pocuvali salsu v radiu. cesta trvala 2 hodiny a zaplatila som za to 150 sk.

Nazov Honda nema nic spolocne s automobilovym priemyslom. Slovo pochadza z Ondaimas - domorody kmen, co obyval breh rieky magdalena v tejto oblasti. Mesto Honda ludia nazyvaju mestom mostov - je ich tu 25 - alebo aj mestom mieru, kedze tato oblast ostala takmer nedotkknuta v neprijemnom obdobi okolo roku 1950.

v rokoch 1850 az 1910 zazivala Honda najprosperujucejsie obdobie, kedze vtedy bola riekka magdalena jedinym spojivom medzi bogotou a pobrezim na severe krajiny a vsetok tovar, co sa plavil do bogoty, sa prekladal na dalsie lode prave tu.

Maju tu obrovsku trznicu s ovocim, zeleninou a zivocisnym produktami.




toto je yuka. podobne zemiaku, ale nie je to zemiak. a aj chut ma trochu inu.


Z hondy sa mi najviac pacil kostol.

Cestou z hondy som sa dalej previezla busom do mesta Mariquita. Tak mierne som tam zabludila a bola aj riadna palava, tak som sla na hodinku na net. v hociktorej dedine v kolumbie nemate problem si skontrolovat email. ludia su tu podnikavi a vo vela domoch maju v garazach domaci kutilovia pocitace a za 10sk mozete surfovat az hodinu. na nete som si teda pohladala mapu mariquity a pochatovala som so sestrou. ked uz som mala z mapy aku taky predstavu, ktorym smerom je centrum, tak som sla.

namesite v Mariquite

tu ma hrobku vyznamny konquistador Gonzalo Jimenez de Quezada, zakladatel Bogoty, ktory zomrel prave v Mariquite v roku 1579

a neskor, cela spotena a unavena, som predsa len nasla ten stary kostol, kvoli ktoremu som sa do Mariquity trepala. Vola sa la iglesia de la Hermita

viac fotiek z vyletu najdete tu:

http://www.facebook.com/album.php?aid=345911&id=535115088&l=8d7e1efc8c

Read Users' Comments (1)komentárov

Girardot

Andrea ma jednu sobotu pozvala k nej domov na obed do mestecka girardot, 2 hodiny juzne od ibague.

Kuchyna u nich doma

Uvarili mi karfiol so zemiakmi a s yukou

andrea so sestrou po obede andrea vytiahla piratske dvd a pozreli sme si film.bolo prilis horuco na akukolvek inu aktivitu.

Tu sa piratske dvd bezne predavaju na ulici po 30sk.

Okolo 4.00 poobede, ked uz slnko nebolo take prudke, ma andreina rodina zobrala k rio magdalena. Pri rieke bola socha takehoto indiana na plti s ovocim. Zevraj to bol nejaky vyznam prepravca tovaru po rieke od juhu az na sever kolumbie.



Rozhodli sme sa ist aj na vylet lodou.

s andreinou rodinou



hlavnou turistickou atrakciu bolo ako sa vlieva rio bogota do rio magdalena. Roznorodosti turistickym atrakciam sa hranice nekladu.

Magda sa mi vzdy zdala byt riadne hnusna rieka, ale ked som videla ciernu a smrdlavu bogotu....Uplne bolo vidno ten rozdiel.




domacim ta hnusna voda vobec neprekazala a kludne sa v nej kupali.


podvecer sma sa sli este poprechadzat do mesta. V girardote maju asi najskaredsi kostol aky som kedy videla.

viac fotiek najdete tu:

http://www.facebook.com/album.php?aid=345887&id=535115088&l=cfabcf4e56

Read Users' Comments (0)

Macka vo vreci

Na autobusovej stanici som raz videla taketo pestrofarebne tasky.
Hadajte, co v nich bolo?

Read Users' Comments (1)komentárov

Rivera a Yaguara

v novembri som si urobila zopar vyletov. navstivila som dedinku Rivera asi 40 minut busom na juhovychod od neivy. Rivera je znama vdaka svojim termalnym pramenom. v takom teple by ma ale do teplej vody nik nedostal (a neviem ci som pisala o tom ako mali na jednom kupalisku aj saunu....). zvolila som preto prechadzku po dedinke a fotenie.

viac fotiek si mozete pozriet tu:

http://www.facebook.com/album.php?aid=341130&id=535115088&l=8aa7bf03ec

na dalsi vylet som sa vybrala do mestecka Yaguara vzdialeneho hodinu autobusom na juhozapad od neivy. Cesta viedla cez taky miernejsi kopec a vsimla som si ze vacsina cdestujucich a aj sofer sa takmer pred kazdou zakrutou prezehnali. Ale vo vseobecnosti saa tu ludia prezehnavaju stale, ked ideme okolo kostola, popri cintorine, ked je pri ceste kriz, socha svateho, aj ked opustamme autobusovu stanicu sa vsetci prezehnaju.

Yaguara lezi na brehu umelej vodnej nadrze, na ktorej je vybudovana hydroelektraren a turisticky ruch je zamerany hlavne na vodne sporty a vylety lodou po priehrade. ja som sa pre istotu drzala len na brehu a zasla som na obed na fajnu rybu. Cestou nazad do neivy, vojaci zastavili dodavku v ktorej som cestovala a vsetkych kontrolovali, ze ci nahodou nie je medzi nami nejaky guerillero. nebol.


viac fotiek si mozete pozriet tu:

http://www.facebook.com/album.php?aid=345916&id=535115088&l=974a87a74a

Read Users' Comments (0)

Halloween a vsech svatych


31. oktobra maju v kolumbii tekvicovy halloween presne ako v USA. deti sa prezlecu za piratov a princezne a chodia od domu k domu s vedierkami na maskrty. ked americke detvaky zazvonia u suseda a pytaju si cukriky hovoria: "trick or treat" (kliatba alebo maskrta). tu v kolumbii decka susedovi odrecituju: "Triqui triqui Halloween, quiero dulces para mí. Si no hay dulces para mí, que te crezca la nariz" (cary mary halloween, chcem sladkosti a ak nic nedostanem, tak ty dostanes potom odo mna na nos).

1. novembra je sviatok. ani samotny kolumbijcania nevedia o com, lebo za tri mesiace, co som pracovala, bolo tych sviatkov asi 7. Fakt ma to prekvapilo. Ked uz clovek nejde ddo prace, tak by mal aspon vediet preco. Ale potom sa nasla jedna dusa, co mi s pochybnostami povedala, ze to je nieco so svatymi. Aha, tak predsa len maju aj vsech svatych. Ale nechodia tu ludia vobec na hroby zapalit sviecku. prave naopak. ked som im ja rozpravala o nasom zvyku ist na vsech svatych ozdobit hrob a zapalit sviecku, a o tom ako cele slovensko cestuje, aby navstivilo hrob svojich pribuznych aj v inych mestach, len krutili hlavami a bez ostychu mi povedali, ze to je asi najmorbidnejsi zvyk o akom kedy poculi.

a ked uz sme pri contorinovej teme, raz som sla okolo cintorina ked tam bol pohreb. ludia vobec neboli v ciernom. neviem, mozno je to preto, ze je v neive velmi teplo a v ciernej farbe by sa asi uvarili. vsetci boli obleceni v pestrofarebnych handrach ako kazdy iny den. a hroby na cintorine nemaju take velke nahrobne kamene, na ake sme my zvyknuti, ale len tabulu s kriklavymi umelymi kvetmy (presne ako u ciganov) a vsade travnik.

Read Users' Comments (0)

Rodinka

Mozno som uz pisala v predchadzajucich prispevkoch, ze mi raz senora Marina sama od seba zacala rozpravat o tom ako jej manzel zomrel na rakovinu mozgu. Ja som sa nikdy na pricinu smrti nepytala. Mozno s tyzdnovym odstupom od nasho rozhovoru som sa rozpravala s chlapcami o pohlavnych chorobach v kolumbii a ako spravnych medikov ich tiez aj zaujimalo aka situacia je na slovensku. Postupne sme sa dopracovali k teme HIV. Miguel mi potom hovorri, ze jeho otec zomrel na AIDS. Nedovercivo som sa na neho pozrela so slovami „tvoja mama mi pred tyzdnom rozpravala sko tvoj otec zomrel na rakovinu“. Chvilu som nevedela comu mam verit. Juan zasiahol do rozhovoru a vravi, ze jeho mama sa za to hambi a nechce o tom rozpravat a radsej sama od seba mi porozpravala pribeh o manzelovej rakovine ako „prevencia“ aby som sa ja na jeho smrt nikoho nepytala. Ved aj keby mi nic nebola povedala, by som sa nepytala. Je to predsa ich sukromna zalezitost. Ale zacali sami od seba...
V ten vecer mi Miguel vyrozpraval ich rodinny pribeh. Otec pracoval pre veterinarnu spravu ak som to dobre pochopila. Ked bola senora Marina v prvom trimestri tehotenstva so sarou poslali ho na sluzobnnu cestu na juhovychod kolumbie, kde je hlavne dzungla. Panko si vyhodil z kopytka a bolo. Ked sa vratil domov, tak ako v kazdej narodnej spolocnosti v kolumbii aj jemu robili asi 4x do roka krvne testy na drogy, HIV a kadeco ine. Zavolali mu z miestnej nemocnice, ze maju jeho vysledky, ale pre istotu ho poslali na dalsie testy do bogoty, kde jeho diagnozu potvrdili. Po navrate z bogoty domov sa od celej rodiny distancoval bez toho aby im udal dovod a oznamil im svoju diagnozu. Senore Marine zomrela matka, ked mala len dva roky. V case ked si od nej manzel drzal odstup sa jej snivalo o svojej matke, ktora jej v sne povedala, ze jej manzel pred nou nieco taji. Senora sa prebudila uprostred noci, zobudila muza a polozila mu jasnu otazku. „Co predo mnou skryvas?“ Senor jej nakoniec so slzami v ociach povedal celu pravdu o jehu ulete a o jeho diagnoze. HIV pozitiv. Asi lepsi dovod na vyhladanie manzelskej poradne a psychologa nepoznam. Isli tam spolu a senora mu nakoniec slubila, ze s nim teda zostane az kym nezomrie, ako spravna krestanka. Senor zomrel o 12 rokov neskor na silvestra. Synovia a dcera o diagnoze svojho otca nemali ani tusenie. Ked bol senor posledneho pol roka v nemocnici tak detom povedali ze ma tuberkulozu alebo nejaku inu vaznu chorobu. Az v posledny den na smrtelnej posteli si otec zavolal synov do postele a povedal im ze ma AIDS a ze ma pocit, ze toto je jeho posledny den a chce im povedat pravdu.
Senora vravi ze je zazrak ze sa ani ona a ni ani sara nenakazili HIV v obdobi ked sa senor vratil zo sluzobky a tym ako mu robili krvne testy. Sara ma teraz 15 rokov a ked som sa miguela pytala, ze ci ona vie cely tento pribeh, tak mi povedal, ze je na to primlada este. Ja mam iny nazor, ale je to ich vec.
Pripajam fotku mojich kolumbijskych bratov miguela (v predu) a juana. Ked sa lepsie pozriete, tak juan ma na hridniku take cervene otlacky. V skole sa hral s kardio masinou.


Read Users' Comments (0)

Konferencia

Po dvojmesacnej odmlke idem ozivit blog. Praca mi skoncila 4. decembra a zacali mi prazdniny, tak medzi vyletmi, ktore teraz podnikam, mam vzdy nejaky den ci dva pauzu na regenaraciu a napisanie nejakych riadkov o tom co tu ja stvaram. Rozmyslam ako zacat, ze ci mam pokracovat v pisani o mojom poslednom vylete do medellinu, kde som sa stretla so slovenskou evkou. Najlepsie ale bude, ak budem pisat o udalostiach chronologicky a napisem o mojich zazitkoch z oktobra, novembra a az potom budem pokracovat o decembrovych zalezitostiach.

V oktobri som sa zucastnila aiesec konferencie step-up v ibague. Sef mi dal na sobotu volno, tak som z neivy cestovala hned v piatok vecer po praci. Isla som takym dodavkovym autobusom a sedela som na najnepohodlnejsom mieste – medzi soferom a spolujazdcom. Do ibague som dorazila o jedenastej vecer, rychlo prezliect, upravit a hor sa na fiestu. S aiesecarmi sme sli do super podniku pod holym nebom so skvelou muzikou. Vstup bol 50sk. Jedina vec co mi na podniku prekazala bola ich napojova politika. Alkohol predavali len vo flasiach. Mala som aj chut na aguardiente (agua caliente – horuca voda...narodny kolumbijsky alkohol) ale to by som si musela kupit celu flasku. Nepredavali samostatne drinky.



A podobne to bolo aj s pivom. Nemali ani male flasky piva ale len litrove obrovske. Tak som soncila ako najvacsi alkac s litrovkou piva na tanecnom parkete.
V podniku boli aj aiesecari z ostatnych kutov kolumbie, ktori prisli do ibague kvoli konferencii. A konecne som stretla aj nejakeho stazistu zo slovenska. Lepsie povedane stazistku Katku z Topolcian.

Uz neviem v akom meste v kolumbii, ale uci anglictinu. Spolocne sme pri litrovkach piva ponadavali na niektore veci v kolumbii, povymienali sme si skusenosti z prace a poohovarali kolumbijskych chlapov. Potom som tu stretla aj jedneho americana, co zaklozil pobocku aiesecu v omane. Klobuk dolu.
Zvysok vecera som pretancovala s kamosom gustavom.Uz si moc nepamatam, len viem, ze som sa na druhy den zobudila s obrovskou modrinou na stehne. Vobec si nedokazem vybavit ako sa mi to podarilo.
V sobotu bola konferencia a seminare zamerane na „coaching“ a „enterpreneurship“. Tu som stretla jednu senoritu zo svajciarska (sarah) s ktorou som pocvicila moju ubohu, do kuta odkopnutu, rok nepraktizovanu a zanedbanu nemcinu. Ukazovala mi fotky a rozpravala o jej stazi v pakistane a nigerii. Sarah ma otca z brazilie a mamu svajciarku. Ona studuje vo svajciarsku medzinarodny obchod a teraz je na jeden semester na univerzite v bogote. Na zaklade tychto informacii som usudila, ze vad one musi rozpravat portugalsky, spanielsky, nemecky, francuzky a samozrejme aj anglicky. Aj som sa jej na to pytala, ze ako je na tom s jazykovou vybavou. Potvrdila moju hypotezu a doplnila, ze este po taliansky vie. Ufff.
V sobotu podvecer sme sa potom vsetci presunuli autobusmi do rekreacneho arealu chicoral asi hodinu na juh od ibague.


Chicoral je znamy hlavne tym, ze je tam neskutocne vela komarov od 16.00 do 17.00. zvysok dna je to ok.
Ubytovani sme boli v takych malych domeckoch, chlapci s dievcatami pomiesani, s vlastnou sprchou a televizorom. Bez klimatizacie. Skoncila som na izbe s jednou babou a chalanom z Cali. Nevedeli po anglicky ani zatat. Na izbe bolo strasne horuco, najradsej by som zo seba zhodila vsetky handry, ale nedalo, kedze bol na izbe so mnou muchacho. Tak som to potom nejako zariadila, ze sa chalan vymenil s jednou kammoskou z ibague, tak sme skoncili na izbe tri zeny a ja som cely cas bola len v plavkach.

Spolubyvajuce na izbe


Vsimla som si, ze dievcata pouzivali deodorant zo sacku. Vytlacili si substanciu na prst a potom si to natierali po pazuchy. Eeeeeeh


tiez som si vsimla ze zastrcky na stenach mali velmi vysoko v tych domcekoch.




a dalsia zaujimvost bola, ako mali zabezpecene ziarovky proti ukradnutiu





oblubeny kolumbijsky napoj je gran cola. Zaujimave je balenie. 3,05 litra.



Okolo domcekov rastli mangovniky, tak som sa ani neunuvala ist na ranajky do jedalne na vajcia a slaninu, ale som si pekne krasne zo zeme pozbierala cerstve manga. MNAM.



V nedelu pokracoovala konferencia na temy „global understanding, build your strategy, how to manage your boss“. V spanielcine samozrejme.
V pondelok bol nejaky sviatok (tych sviatkov tu maju fakt pozehnane) tak mi stacilo cestovat do neivy az v pondelok poobede.
Skoro som zabudla....stredisko chicoral je tak trochu mimo civilizacie v dzungli ci lese...nazvem to miesany les. Cely cas nas tam strazila taka mensia armada. Hlavne vo vecernych hodinach, ked sme mali fiestu pri bazene a tancovali salsu tak okolo nas stali maskovany vojaci v prilbach so samopalmi.

Read Users' Comments (0)