Konferencia
Po dvojmesacnej odmlke idem ozivit blog. Praca mi skoncila 4. decembra a zacali mi prazdniny, tak medzi vyletmi, ktore teraz podnikam, mam vzdy nejaky den ci dva pauzu na regenaraciu a napisanie nejakych riadkov o tom co tu ja stvaram. Rozmyslam ako zacat, ze ci mam pokracovat v pisani o mojom poslednom vylete do medellinu, kde som sa stretla so slovenskou evkou. Najlepsie ale bude, ak budem pisat o udalostiach chronologicky a napisem o mojich zazitkoch z oktobra, novembra a az potom budem pokracovat o decembrovych zalezitostiach.
V oktobri som sa zucastnila aiesec konferencie step-up v ibague. Sef mi dal na sobotu volno, tak som z neivy cestovala hned v piatok vecer po praci. Isla som takym dodavkovym autobusom a sedela som na najnepohodlnejsom mieste – medzi soferom a spolujazdcom. Do ibague som dorazila o jedenastej vecer, rychlo prezliect, upravit a hor sa na fiestu. S aiesecarmi sme sli do super podniku pod holym nebom so skvelou muzikou. Vstup bol 50sk. Jedina vec co mi na podniku prekazala bola ich napojova politika. Alkohol predavali len vo flasiach. Mala som aj chut na aguardiente (agua caliente – horuca voda...narodny kolumbijsky alkohol) ale to by som si musela kupit celu flasku. Nepredavali samostatne drinky.
Uz neviem v akom meste v kolumbii, ale uci anglictinu. Spolocne sme pri litrovkach piva ponadavali na niektore veci v kolumbii, povymienali sme si skusenosti z prace a poohovarali kolumbijskych chlapov. Potom som tu stretla aj jedneho americana, co zaklozil pobocku aiesecu v omane. Klobuk dolu.
Zvysok vecera som pretancovala s kamosom gustavom.Uz si moc nepamatam, len viem, ze som sa na druhy den zobudila s obrovskou modrinou na stehne. Vobec si nedokazem vybavit ako sa mi to podarilo.
V sobotu bola konferencia a seminare zamerane na „coaching“ a „enterpreneurship“. Tu som stretla jednu senoritu zo svajciarska (sarah) s ktorou som pocvicila moju ubohu, do kuta odkopnutu, rok nepraktizovanu a zanedbanu nemcinu. Ukazovala mi fotky a rozpravala o jej stazi v pakistane a nigerii. Sarah ma otca z brazilie a mamu svajciarku. Ona studuje vo svajciarsku medzinarodny obchod a teraz je na jeden semester na univerzite v bogote. Na zaklade tychto informacii som usudila, ze vad one musi rozpravat portugalsky, spanielsky, nemecky, francuzky a samozrejme aj anglicky. Aj som sa jej na to pytala, ze ako je na tom s jazykovou vybavou. Potvrdila moju hypotezu a doplnila, ze este po taliansky vie. Ufff.
V sobotu podvecer sme sa potom vsetci presunuli autobusmi do rekreacneho arealu chicoral asi hodinu na juh od ibague.
Chicoral je znamy hlavne tym, ze je tam neskutocne vela komarov od 16.00 do 17.00. zvysok dna je to ok.
Ubytovani sme boli v takych malych domeckoch, chlapci s dievcatami pomiesani, s vlastnou sprchou a televizorom. Bez klimatizacie. Skoncila som na izbe s jednou babou a chalanom z Cali. Nevedeli po anglicky ani zatat. Na izbe bolo strasne horuco, najradsej by som zo seba zhodila vsetky handry, ale nedalo, kedze bol na izbe so mnou muchacho. Tak som to potom nejako zariadila, ze sa chalan vymenil s jednou kammoskou z ibague, tak sme skoncili na izbe tri zeny a ja som cely cas bola len v plavkach.
Spolubyvajuce na izbe
Vsimla som si, ze dievcata pouzivali deodorant zo sacku. Vytlacili si substanciu na prst a potom si to natierali po pazuchy. Eeeeeeh
tiez som si vsimla ze zastrcky na stenach mali velmi vysoko v tych domcekoch.
a dalsia zaujimvost bola, ako mali zabezpecene ziarovky proti ukradnutiu
oblubeny kolumbijsky napoj je gran cola. Zaujimave je balenie. 3,05 litra.
Okolo domcekov rastli mangovniky, tak som sa ani neunuvala ist na ranajky do jedalne na vajcia a slaninu, ale som si pekne krasne zo zeme pozbierala cerstve manga. MNAM.
V nedelu pokracoovala konferencia na temy „global understanding, build your strategy, how to manage your boss“. V spanielcine samozrejme.
V pondelok bol nejaky sviatok (tych sviatkov tu maju fakt pozehnane) tak mi stacilo cestovat do neivy az v pondelok poobede.
Skoro som zabudla....stredisko chicoral je tak trochu mimo civilizacie v dzungli ci lese...nazvem to miesany les. Cely cas nas tam strazila taka mensia armada. Hlavne vo vecernych hodinach, ked sme mali fiestu pri bazene a tancovali salsu tak okolo nas stali maskovany vojaci v prilbach so samopalmi.
V oktobri som sa zucastnila aiesec konferencie step-up v ibague. Sef mi dal na sobotu volno, tak som z neivy cestovala hned v piatok vecer po praci. Isla som takym dodavkovym autobusom a sedela som na najnepohodlnejsom mieste – medzi soferom a spolujazdcom. Do ibague som dorazila o jedenastej vecer, rychlo prezliect, upravit a hor sa na fiestu. S aiesecarmi sme sli do super podniku pod holym nebom so skvelou muzikou. Vstup bol 50sk. Jedina vec co mi na podniku prekazala bola ich napojova politika. Alkohol predavali len vo flasiach. Mala som aj chut na aguardiente (agua caliente – horuca voda...narodny kolumbijsky alkohol) ale to by som si musela kupit celu flasku. Nepredavali samostatne drinky.
A podobne to bolo aj s pivom. Nemali ani male flasky piva ale len litrove obrovske. Tak som soncila ako najvacsi alkac s litrovkou piva na tanecnom parkete.
V podniku boli aj aiesecari z ostatnych kutov kolumbie, ktori prisli do ibague kvoli konferencii. A konecne som stretla aj nejakeho stazistu zo slovenska. Lepsie povedane stazistku Katku z Topolcian.
V podniku boli aj aiesecari z ostatnych kutov kolumbie, ktori prisli do ibague kvoli konferencii. A konecne som stretla aj nejakeho stazistu zo slovenska. Lepsie povedane stazistku Katku z Topolcian.
Uz neviem v akom meste v kolumbii, ale uci anglictinu. Spolocne sme pri litrovkach piva ponadavali na niektore veci v kolumbii, povymienali sme si skusenosti z prace a poohovarali kolumbijskych chlapov. Potom som tu stretla aj jedneho americana, co zaklozil pobocku aiesecu v omane. Klobuk dolu.
Zvysok vecera som pretancovala s kamosom gustavom.Uz si moc nepamatam, len viem, ze som sa na druhy den zobudila s obrovskou modrinou na stehne. Vobec si nedokazem vybavit ako sa mi to podarilo.
V sobotu bola konferencia a seminare zamerane na „coaching“ a „enterpreneurship“. Tu som stretla jednu senoritu zo svajciarska (sarah) s ktorou som pocvicila moju ubohu, do kuta odkopnutu, rok nepraktizovanu a zanedbanu nemcinu. Ukazovala mi fotky a rozpravala o jej stazi v pakistane a nigerii. Sarah ma otca z brazilie a mamu svajciarku. Ona studuje vo svajciarsku medzinarodny obchod a teraz je na jeden semester na univerzite v bogote. Na zaklade tychto informacii som usudila, ze vad one musi rozpravat portugalsky, spanielsky, nemecky, francuzky a samozrejme aj anglicky. Aj som sa jej na to pytala, ze ako je na tom s jazykovou vybavou. Potvrdila moju hypotezu a doplnila, ze este po taliansky vie. Ufff.
V sobotu podvecer sme sa potom vsetci presunuli autobusmi do rekreacneho arealu chicoral asi hodinu na juh od ibague.
Chicoral je znamy hlavne tym, ze je tam neskutocne vela komarov od 16.00 do 17.00. zvysok dna je to ok.
Ubytovani sme boli v takych malych domeckoch, chlapci s dievcatami pomiesani, s vlastnou sprchou a televizorom. Bez klimatizacie. Skoncila som na izbe s jednou babou a chalanom z Cali. Nevedeli po anglicky ani zatat. Na izbe bolo strasne horuco, najradsej by som zo seba zhodila vsetky handry, ale nedalo, kedze bol na izbe so mnou muchacho. Tak som to potom nejako zariadila, ze sa chalan vymenil s jednou kammoskou z ibague, tak sme skoncili na izbe tri zeny a ja som cely cas bola len v plavkach.
Spolubyvajuce na izbe
Vsimla som si, ze dievcata pouzivali deodorant zo sacku. Vytlacili si substanciu na prst a potom si to natierali po pazuchy. Eeeeeeh
tiez som si vsimla ze zastrcky na stenach mali velmi vysoko v tych domcekoch.
a dalsia zaujimvost bola, ako mali zabezpecene ziarovky proti ukradnutiu
oblubeny kolumbijsky napoj je gran cola. Zaujimave je balenie. 3,05 litra.
Okolo domcekov rastli mangovniky, tak som sa ani neunuvala ist na ranajky do jedalne na vajcia a slaninu, ale som si pekne krasne zo zeme pozbierala cerstve manga. MNAM.
V nedelu pokracoovala konferencia na temy „global understanding, build your strategy, how to manage your boss“. V spanielcine samozrejme.
V pondelok bol nejaky sviatok (tych sviatkov tu maju fakt pozehnane) tak mi stacilo cestovat do neivy az v pondelok poobede.
Skoro som zabudla....stredisko chicoral je tak trochu mimo civilizacie v dzungli ci lese...nazvem to miesany les. Cely cas nas tam strazila taka mensia armada. Hlavne vo vecernych hodinach, ked sme mali fiestu pri bazene a tancovali salsu tak okolo nas stali maskovany vojaci v prilbach so samopalmi.
0 Response to "Konferencia"
Zverejnenie komentára