Welcome to Neiva

Po tyzdnovom zaskolovani a vyucovani v Ibague ma sef-Daniel odviezol v piatok skoro rano do mesta Neiva. Senora amanda mi dala pri rozlucke prstom krizik na celo a zapriala vela stastia. Ani sa mi moc od nich nechcelo odchadzat, lebo sme si za ten tyzden vypracovali velmi domyselny posunkovy system, kedze ta spanielcina nie a nie naskakat do hlavy. (tyzden pri senore amanda ma vysiel na 20 usd)
Cesta z ibague do mesta neiva trvala asi 3-4 hodiny. V kontrakte bola klauzulka, ze cestovne si platim sama, tak sef si potom odo mna pytal peniaze, za to ze ma odviezol do Neivy (4litre benzinu stoja cca 70sk). Viezol samozrejme aj celu svoju rodinu na vylet a na nakupy kym si on vybavoval pracovne povinnosti. Co uz. Chcel odo mna len 10usd. Hlavne je ze som bezpecne dosla. Aj ked mi cestou nebolo vsetko jedno. Ked bola napriklad 3prudova cesta, t.j. Jeden pruh bol nepredbiehaci oddeleny 2 ciarami a dva pruhy oproti boli samozrejme predbiehacie. Kolumbijcanom vobec tie dve ciary neprekazali. Ked som videla, ze predbiehaju nakladne auto v tom jednom pruhu...no dobre. Ale ked potom to auto co predbiehalo nakladiak bolo predbiehane este dalsim autom...!!! Divoka jazda.
Daniel ma odviezol k rodine kde budem byvat a tiez pomohol prekonat „mensiu“ jazykovu barieru pri dohadovani sa na zakladnych veciach napr. cena najomneho, pouzivanie pracky, internetu atd.
Par slov o mojej novej rodine. Senora marina (jej senor zomrel pred 5 rokmi) byva v stredne velkej domovej radovej zastavbe. Ma dceru (15 rokov, meno si samozrejme nepamatam) a dvoch synov (18,19). Pamatam si ze jeden z nich sa vola Michelangelo, lebo take meno sa zabudnut neda. Druheho meno si nepamatam. Obidvaja studuju medicinu a vidno na celej rodine, ze je velmi intelektualne zalozena (synovia maju olubeny americky serial Scrubs-komedia z medicinskeho prostredia). Brozury o slovensku co so sebou vsade vlacim zacali vsetci intenzivne studovat a nasledne sa aj vypytovat. Najviac si im paci oravsky hrad a jaskyne. Pri pohlade na obrazky so snehom sa akokeby zacali triast. Musim skonstatovat, ze este som na ziadnej z mojich dobrodruznych vyprav nestretla nikoho, kto by tak intenzivne studoval a zaujimal sa o slovensko. Ked som v ibague ukazovala senore amande brozury ani brvou nepohla a isla radsej pozerat telenovelu. Michelangelova pesnicka na zelanie bola vecer slovenska hymna. Vsetci sa inak na mne smiali, lebo sa podobam na senoru marinu a na jej syna. Som uplne ako z ich rodiny.
V den prichodu som uz aj hned oducila prvych 5 hodin. Pridelili mi skupinku najpokrocilejsich studentov. 20 ks. Pri ich zavercnych skuskach budem v komisii spolu so sefom a jednou americankou co uci v bogote. Dnes sme si dali taku zoznamovaciu hodinu. Rozpravala som im o slovensku, o tom ze nepotrebujeme pas ked cestujeme po europe a o tom ze psy, macky a fretky pas potrebuju. Potom som im vysvetlila ako je to u nas s priezviskami. Nikdy som si nemyslela, ze „-ova“ moze byt pre niekoho taka fascinujuca tema. A na zaver ked som zahlasila ze v zime moze byt aj -25C tak ani nedychali.
Vecer ked som prisla z prace ,mi senora marina dala na veceru hrozienkovy chlieb zo syrom a na pitie mlieko s takou kolumbijskou specialitou. Ta vec, co samozrejme neviem ako sa vola sa ziskava z rastliny podobnej bambusu. Ale kedze ta rastlina nie je tak odolna ako bambus, pouzivaju stavu z rastliny, ktora v tuhom skupenstve vyzera ako velky karamelovy kvader. Tak prave kusok z toho karamelovehu kvadra mi sennora rozpustila v mlieku.

Read Users' Comments (1)komentárov

Bilancia po tyzdni

Nove peciatky v pase: 1

Prelet cez casove pasma: 7

Dojimavych momentov: vela

Vynikajucich ludi: este viac

Dostavenie sa na cudzinecku policiu: 2x

Skonzumovana cokolada: 500 g (400g milka + 100g jets...nie dobra kolumbijska coko)

Zmrzlina/nanuk: 0 (spala som ked v lietadle rozdavali hagen dazs!!! ako je to mozne???)

Aktivia: 3 litre

Urobenych palaciniek: 30

Z toho som zjedla: 1,5

Pluzgiere z robenia palaciniek: 1

Pochvaly za palacinky: 20

Ladove sprchy: 7

Nadavok pri sprchovani: 179 (extremne situacie si vyzaduju extremne opatrenia a zo zufaalstva som povedala kamosovi andresovi, ktoory ma doma teplu vodu, ze ci sa k nim nemozem chodit sprchovat....ze pre mna za mna nach sa aj na mna pozera...cavallero(asi tak sa to pise po spanielsky) samozrejme navrh taktne odmietol)

Vypita voda z vodovodu: 2,5 L

Hnacka: 7x

Ubytok na hmotnosti: 2,5 kg (priama umernost??? ak vypijem este dakych 50 litrov zmiznem z povrchu zemskeho)

Zavazky: 2 (pravidelne prispievat na blog a nepit vodu z vodovodu...mozno ze si aj ja zacnem umyvat zuby mineralkou ako Magda)

Kokain: 0g (tento tyzden je v argentine stretnutie prezidentov juhoamerickych krajin a pri ich bilancovani sa dospelo k zaveru, ze minulorocne prvenstvo kolumbie v produkcii kookainu im tento rok vyfuklo peru)

Heroin: 0g

Ine drogy: 0g

Salky kavy: 3 (v skole nam vzdy do triedy nosi skolska upratovacka kavu do tried, a kolumbijska kava sa predsa neoddmieta)

Alkohol: 0ml

Cigarety: 0 (Raz som bola ale s Magdou kupovat cigarety. Tu poulicni obchodnici predavaju kusovky. A ceny su teda dost smiesne. Magda kupila 10 mentolovych za 10sk. Skatulka Marlboro stoji 30sk. Ale zevraj su to nejake divne marlborky, asi z kolumbijskeho tabaku. A pre cenove porovnanie, 1 snickers stoji 30sk....import)

Lupezne prepadnutia: 0

Nasilne prepadnutia: 0

Vreckove kradeze: 0

Nova spanielska slovna zasoba: 384 slov

Spanielske slova, ktore som skomolila: 384 slov

Najcastejsie pouzivane slova: gracias, slovakia

Doterne otazky o tom, ci mam frajera: 41

Ustipnutia komarom: 34

Ustipnutia komarom nakazeneho malariou: 0

Uspesne prebehnutia cez 4prudovu cestu: 29

Uspesne prebehnutia cez 6prudovu cestu: 14
(Auto tu ma absolutnu prednost v jazde. Semafory pre chodcov su velkou raritou. Pripadam si ako panacik v pocitacovej hre, ktoreho treba dostat z jednej strany cesty na druhu pri nekonecnom pocte aut s vysokou rychlostou, s tym rozdielom, ze tento moj slovensky panacik/ja/...schyzo???... ma len jeden zivot)

Trovy za ubytovanie: 20usd

Zarobok: zatial nic, ale na konci mesiaca budem mat v rukach svoj prvy milion (pessos) aj nieco

Blogovych prispevkov: Skoro 10

Read Users' Comments (2)

International dinner party

V sobotu zorganizovali pre nas (mna, Magdu z polska a Maggie z mexika) medzinarodnu veceru. Uloha pre nas tri: uvarit narodne jedlo. Velmi ftipna uloha, hlavne z mojho pohladu. Maggie sa ulohy chopila velmi zodpovedne. Urobila pre nas enchilady, s kuracim, masom, syrom a specialnou super stiplavou omackou. A k tomu este aj kukuricne placky. 4 dievcata jej pri tom pomahali a trvalo to asi 4 hodiny. Ja som za dve hodiny urobila cca 30 palaciniek a Magda za pol hodinu urobila nejaky salat, co nema s polskom nic spolocne. Palacinky mali asi najvacsi uspech a samozrejme aj samotna priprava. Celey vecer ma solovovali „la experta de cocina“(alebo tak nejak....tie predlozky sa mi stale mylia), ked videli s akou lahkostou prehadzujem palacinky na panvici. Natacili si ma aj na video. Niektori odvazlivci sa aj odhodali, ze to vyskusaju, ale pokusy neboli az take uspesne.
(Z dovodu velmi zleho signalu pripojenia na internet nepripajam fotografie, ak sa podari, tak ich dam dakedy na facebook)

Read Users' Comments (1)komentárov

Domace prace senory Amandy

O tom ako senora Amanda robi domace prace

Jedneho dna som sla z prace cez obed domov, idem si hore schodmi na 4 poschodie a ked uz som skoro doma, pozeram, ze na chodbe, pred bytom je takmer vsetok nabytok z obyvacky a jedalne. Do kelu, to som zasa raz nerozumela, co mi senora Amanda hovorila den pred tym. Mozno sa mi snazila vyzvetlit, ze sa stahuju, len ja spanielsky negramotna som nechapala. Vkrocim do bytu, a to len senora Amanda so sluzkou umyvali v byte dlazku. No neviem, ci je to dobre riesenie, vsetok nabytok presuvat. A byt je to super maly. Moj laicky odhad je takych 90m2. Ulavilo sa mi, ze sa nik nestahuje.
Ked som prisla domov vecer, nabytok bol uz na svojom mieste, ale teraz pre zmenu viseli po celom byte mokre handry. Senora nema snuru na pradlo, tak veci povesala napriklad na dvere, alebo na skrine alebo v sprche boli nejakym sposobom krizom zapriecene metly a na nich viseli nejake kosele.

Read Users' Comments (2)

Prve dni v praci

Sucastou skolenia ucitelov anglictiny je aj vyplnenie vsetkych testov urcenych pre studentov na konci kazdej jednej lekcie. 40 lekcii, 40 stran. Nevidim v tom doteraz zmysel, preco som s tym musela zabijat tolko casu, ale z USA som sa naucila nepochybovat o skoliacich metodach a jednoducho sledovat a posluchat (napr. ked v zabavnom parku v USA bola sucastou skolenia pre europskych zamestnancov lekcia o hygiene kde nam ukazovali co je to deodorant a ze sa na podpazusie neaplikuje cez koselu ale na holo....clovek si pomysli svoje ale akceptuje realitu taka aka je) A to si viete predstavit, ked je v teste napiisane aby ste odpovedali a pisali len cele vety. Testy som pisala ako cesky zandar, za 4,5 hodiny boli hotove. Daniel mi povedal, ze som tych 40 testov v ich doterajsej hisstorii skoly napisala najrychlejsie zo vsetkych ucitelov. Bodaj by aj nie, ked sa naserem, tak mi ide praca od ruky. Nasledoval dalsi krok. Stal sa zo mna nezavisly pozorovatel vyucovacich hodin. V kratkosti: ucitel za 45 minut pise na tabulu gamaticke javy, vysvetluje gramatiku a student odpisuje z tabule. V studentskych ucebniciach gramatika nie je spomenuta ani slovom.
A na zaver mi pridelili dvoch studentov pre lekciu 3. Mala som im vysvetlit privlastnovacie zamena nejake slovesa a predlozky. A je logicke, ze student 3 lekcie vie po anglicky asi toho tolko co ja po spanielsky (na prvy pohlad sa teda zda, ze by sme si mali perfektne rozumiet....jasne ze nie). Chudaci studenti, nechapali moc, esteze mi s vyucovacou hodinou pomahal kolega Alejo (asi sa to tak pise, ked to vyslovuju alecho, ci?). Potom som este ucila jednu mladu dievcinu 12 lekciu. Ta chudina tiez nechapala, co ja jej vykladam. Tak jej treba. Ja na rrozdiel od nej nerozumiem vobec NIKOMU v tejto krajine (uz sa to lepsi, ale aj tak). Este ale netusim, ako zajtra idem oducit 2.lekciu. Ak som nespominala, tak ani studentske a ani ucitelske knihy nemaju ani jedine slovo po spanielsky. Musim si rozsirit repertoar obrazkov co kreslim na tabulu, lebo zatial viem len panaka, dom a auto. Najlepsie ale asi bude ak sa konecne naucim po spanielsky.
Cez obednu prestavku (v kolumbii trva od 12.00 do 2.00) sa skola zatvara. Domov to mam asi tak polhodinu pesi, tak ze idem s bandou na obed. Zasadli sme do restiky na terasu. Ked sme objednavali, prisiel ku stolu taky maly mucaco ufulany, podvyziveny. Ze ci by sme aj pre neho nieco nemohli. V ramci menu podavali aj polievku, ktoru sme mu aj prepustili. Neskor sa pri nasom stole zastavil dalsi bezdomovec, to uz som dojedla a na tenieri som este stale mala cely kus kurata a trochu ryze. Ujo to svojimi ufulanymi rukami a dlhymi ciernymi nechtami z taniera zoskrabal do svojej misky za zlomok sekundy. Cvik robi majstra. A aby nebolo toho malo, v ten isty vecer, ked som vecer sedela v inej restike znova na terase, tak nam popod stol behali mysi (objednanu som mala ovocnu pizzu, ale bolo to nehorazne presladene so super slanym syrom). Nohy som preto mala vylozene na stolicke. Pre istotu. Asi sa znovu dam na aktiviovu dietu. Senora Amanda (nie miranda ako som ju omylom prekrstila) sa ponukla ze mi bude pripravovat jedlo. Slusne som odmietla. Jedia tu vsetko vyprazane. Banany sa vyprazaju tiez. Najlepsie je, ked senora Amanda zacne smazit steaky o deviatej vecer. A kupovat potraviny, ktore si neskor sama uvarim, tiez nie je celkom nejlepsie riesenie, lebo chladnicku maju domaci pani plnu. Raz som si kupila papayu. Mala asi tak 1,5 kg. no musela som ju zjest na jeden raz, lebo som ju nemala kde uskladnit. nasledovali mensie bolesti brucha, ale uz aj horsie pripady predavkovania som zazila.
Dneska som sa konecne stretla s Magdalenou z Polska. Uci pre tu istu jazykovu skolu ako ja. Doteraz ucila v meste Neiva, kam ja vyrazam vo stvrtok rano. Pytala sa ma, ze ako si tu umyvam zuby. Vravim jej, ze norrmalne nad umyvadlom s vodou z vodovodu. Ona si prosimpekne umyva zuby minerlanou vodou zo supermarketu. A ked som jej povedala, ze ja vodu z vodovodu aj pijem, tak mi nechcela uverit. Nahlas som skonstatovala, ze kym nezjem naraz 1,5 kg papaje tak zaludocne problemy nemam ziadne.
Niektorych mojich citatelov asi zaujima aj rodina, pri ktorej byvam. Senora Amanda ma okolo 50 rokov a robi Avon lady. Jej manzel (este stale neviem ako sa vola) pracuje neviem kde, ale viem ze vstava velmi skoro do prace a senora mu robi kazde rano prazenicu. Maju dve deti. Dceru v mojom veku, ktora s nimi uz nebyva, lebo uz ma vlastnu rodinu. Na navstevy vsak chodi pravidelne aj s 1 rocnou dcerkou Julianou (citaj Chulianou). Chcu aby som sa s miminom rozpravala po anglicky, aby bolo bilingvalne. Proti gustu ziaden disputat. Syn vyzera max. na 18. Chodi na univerzitu (v koolumbii idu decka na VS vo veku 16-17 zevraj). Co studuje neviem. Ale anglictina to urcite nie je.
V buducom cisle sa okrem ineho docitate o tom ako som robila pre kolumbijcanov palacinky.

Read Users' Comments (1)komentárov

Nedelny relax, alebo o tom ako som krmila psov

(Warning: v texte je vele preklepov pre kratkost casu a obmedzene pripojenie na internet)

V nedelu ma zobral moj kolumbijsky gang na kupalisko. Rano prisiel po mna Estive, lebo sama nie som schopna nikam ist bez toho aby som zabludila. Citim sa ako male neschopne decko. Cestou na autobusovu zastavku som si vsimla popri ceste organizovane porozhadzovane igelitky plne odpadkov (a aj mi bolo divne, ze tulavm psom vobec netrcia rebra) Estive mi vysvetlil, ze v kolumbii vacsina domacnosti nema kontajner, tak odpadky vyhodia rovno na ulicu pred dom. Pre ilustraciu:


Mne uz sa v izbe pomaly tiez zaplna igelitka s prazdnymi obalmi od cokolad. Musim zistit ci bytovy komplex kde byvam ma kontajner. Ale asi ano, lebo okolie je relativne ciste (na kolumbijske pomery, ale na breznianske pomery je tu bordel vsade neskutocne velky a to uz je co povedat).

Na kupalisku som precvicovala spanielsku konverazciu s Gustavom. Do vody som radsej nesla z dovoodu absentujucej vakcinacie. A aj tak som musela zostat v chladku, lebo krem som nechala na byte a ani jeden kolumbijcan mi nemal aky pozicat, lebo tu sa nikto nenatiera.

Ludia si tu prosim pekne kupuju vodu v sackoch (ako u nas mlieko niekedy). Smad vam trojdecovy sacok uhasi za 4sk. Zeby podnikatelsky napad roka..?



Z kupaliska sme sa vybrali na Plaza de Salado. Ze mi idu ukazat nejake tunjsie specialitky. Tuto lokalitu odporucam navstivit len adrenalinovym turistom. Tam bol tak neskutocny bordel, smrad a tulavych psov by clovek naratal aj 40. Samozrejme sa svorky pohybovali podla toho, co sa pri ktorom stole na "terase" konzumovalo.



Mne objednali toto



Zelene listy sa nejedli. Ze to len americki turisti, co sa nevyznaju, chrumu aj listy. Uz si nepamatam ako sa toto konkretne jedlo vola. Skladalo sa to v prevaznej miere z rozvarenych zemiakov aj so supkov a bolo to premiesane s rozpucenou kukuricou a hrachom. Nechutilo mi to. Cena cca 25sk. Na vrchu bolo nejake maso. Maso som hodila rovno na zem, ved psi zozeru. Velka chyba. Za sekundu som bola oblkucena asi 5 tulavymi psami roznyvh velkosti a farieb. To ockovanie budem musiet absolvovat asi tu...ako tak uvazujem. Psov sa potom snazil odohnat personal "restauracneho zariadenia" velmi zaujimavym sposobom. Oblievali ich vodou z flias.

Okrem tulavych psov su tu bezne aj tulave kone. Nie, toto nie je dalsi moj preklep. Normalne v meste na chodniku alebo pri ceste stoja take zubozene vychudnute stvorenia. Je to tu naozaj vsetko velmi biedne. Nerozumiem preco tych konov neodvedu niekam do lesa na luku sa past. Tulavych psov som videla aj na kupalisku a aj v univerzitnom areali zije asi 5 psov. Je to tu divocina.

najest som sa nenajedla, tak reku ze este okostujem dezert. Oblatky. Zdalo sa to byt take neutralne. ALE Oblatku mi natreli karamelovym kondenzovanym mliekom (sladke jak slak) a posypali to nastruhanym syrom (ako mozarella) a to este pre istotu poliali nejakym ovocnym syrupom. Bola by som aj toto hodila psom, ale predchadzajuca skusenost ma naucila inak. Oblatky skoncili pekne krasne v kosi. Ked som uz vecer konecne zunovana dorazila domov, dala soom si aktiviu, napisala tento prispevok, zopakovala 22 lekciu spanielciny, dala si ladovu sprchu (dobrovolne nasilu) a sla polosyta (optimizmus ma neopusta) spat.

Uzitocna informacia na zaver: La kukaraca je svab.

Read Users' Comments (2)

Prvy den v praci

Jazykova skola, kde pracujem „ordinuje“ aj v sobotu dopoludnia. Bola som dohodnuta, ze zacnem training prave v tento den. Cestou do prace som mierne zablúdila a samozrejme som so sebou nemala ani adresu jazykovky. Tak som sa pekne krasne musela odviezt nazad domov taxikom. Byvam pri „multicentro“ a to je jedina destinacia, ktoru dokazem taxikarom zatial povedat. Z domu viem, ktorym smerom jazykovka je, tak som skusila svoje navigacne šťastie po druhy krat. Trafila som nakoniec s 10 minútovým meškaním. V USA by ma asi rovno vyhodili z prace. Tu to nikomu nevadilo. Praveze som este ja musela cakat na nich, kym si najdu na mna cas.
Daniel Rianos ma na starosti zamestnancov inštitútu, tak sa mi cely den venoval a bol to prave on, kto robil so mnou internetovy pohovor pred par týždňami ked som bola este na slovensku.
Na začiatku som sa predstavila. Po SPANIELSKY som povedala par slov o rodine (ale fakt len par…) a to ze mam doma psa. Dala som mu VS diplom prelozeny do AJ, ale aj napriek tomu som musela urobit vstupny test z AJ. Sila. Pre istotu som si ten test odfotila. Ak ma niekto z vas zaujem ucit angličtinu v kolumbii, ponukam ukazku testu pre učiteľov (ja si o tom myslim svoje):


Test som spravila ako inak, bez chyby. Aj esej na zaver. 100 slov preco by som bola dobra kandidatka na job lektora AJ. Nechapem, ak by som ten test nepresla, tak to by ma poslali nazad na slovensko, ci co….?
Daniel mi dal dvojhodinovu prednasku o "escuela de idiomas TELL ME THE WAY" (maju aj net stranku, link nepridavam, lebo blogove prispevky vzdy pisem na svojom compe a potom ked sa mi podari ist niekam na net...max 15min denne... tak len rychlo nakopirujem text a fotos z usb kluca). Teda musim vam povedat, ze system maju premakany. Uz len to je prijemna zmena, ze ucitelovi povedia co a ako ma ucit. Na Slovensku to bolo vzdy tak, ze mi len strcili do ruky ucebnicu a pracovny zosit.
Pokusim sa vam teraz v kratkosti opisat skolu a techniku vyucby.
Jazykovka ma v kolumbii asi 7 pobociek (dve z toho su v bogote). Ja budem pravidelne cestoovat medzi dvoma pobockami. V Ibague a v Neiva. Tato jazykovka neschvaluje system vyucby v skupinach. Vzdy su to max. 2 studenti na jedneho ucitela ale vacsinou je to 1:1. A ako to teda fuunguje? Priklad: Pepito co nevie ani slovo po AJ a ma dineros na zvys pride do jazykovky. Zaplati si 12 mesacny kurz (cenu neviem, asi bude na stranke, ak nie je, tak dodatcone doplnim na blog informaciu). Sekretarka Esperanza mu slavnostne odovzda kufrik so 6 knihami a 6 CD a show sa moze zacat. Za rok musi zvladnut 43 lekcii. Vsetky urovne: basic-explorer, basic intermediate-discovery, intermediate-navigator a advanced-integration(ja idem ucit vsetkych studentov ktory sa prepracovali prave na uroven advanced-velmi pokrocili). Kazda lekcia sa vyucuje v 6 fazach: 1. teoria 2. multimedia (v pocitacovej miestnosti si pepito z kufrika vyberie CD supne do computera a hravou formou sa uci slovnu zasobu a gramatiku....zatial este neviem ako presne to funguje) 3. video (pepito pozera v televizore konverzacie native speakerov v realnych situaciach) 4. konverzacia 5. samostudium 6. test (pisomny a ustny). Kazdy jeden z tychto krokov trva cca jednu hodinu. To znamena, ze za tyzden stravi pepito v jazykovke min 6 hodin. Je len a len na nom aky rozvrh si spravi. jazykovka je otvorena od 6 rano do 8 vecer (12.00-2.00 siesta) a v sobotu 8-12. Ak zije pepito napriklad v nejakej vzdialenej dedine, tak moze 6 hodin urobit za den. Naopak, pracovne vytazeny manazer Carlos si moze rozvrh rozlozit vzdy na skore ranne hodiny alebo si vzdy min 4 hod. dopredu objednat alebo zrusit hodinu. Ako u zubara. Alebo moze jeden tyzden absolvovat 4 hodiny a ten dalsi 8 hodin. Flexibilite za hranice nekladu. Vek studentov: 5-75 rokov. Doslova. Any Questions?
Foto Daniela ako ma skoli a foto skoly:





















Cestou z prace som sla busom. Aby sa nebodaj nestalo ze by niekto premeskal co i len jednu jedinu cast 4059 dielnej telenovely, maju v mhd telku.


Popoludni som bola este s aiesekarmi (studenti pracujuci v organizacii, cez ktoru som sa do kolumbie dostala) na ich pravidelnom zasadani na Universidad de Ibague. Bolo kopec srandy a ucili ma aj po spanielsky.



Read Users' Comments (2)

Motoristicke okienko

Akej znacky je podla Vas toto auto?


Vyzera presne ako opel corsa. Odfotila som ale len napis, aby ste mi verili. Tieto chevrolety su tu najpopularnejsie. Okrem nich tu jazdia aj korejske auta, obcas aj nejaky VW, japonec, ale predovsetkym americke.
Dnes som sa kolumbijcanom snazila vysvetlit, ze chevrolet corsa je neuveritelny vymysel. Hovrila som im o znacke opel, ale len krutili hlavami, ze o tom nepoculi. Je tu ale este moznost, ze my to mame zle. Mozno je to fakt chevrolet a u nas sa to predava ako opel. Cakam na vase komentare k clanku.
Zostanme teda eeste chvilu pri autach. V kolumbii maju vodicsky preukaz uz 14 rocni fagani. Autoskoly som tu videla, ale nie su povinne. Vacsinou svoje deti naucia soferovat rodicia a potom idu uz len na skusku (iba prakticku). Ziskanie vodickeho preukazu ich odlahci o necelych 100eur.

Read Users' Comments (3)

Druhy den alebo o tom aka som mudra

(Warning: v texte je vela preklepov, slovak spellcheck niet)
Dohodla som sa predchadzajauci vecer s Melissou, ze po mna rano pride o 7.30. Zobere ma do banky a na cudzinecku policiu. Tak som vstala o 7.00 a pozeram, ze nejako je este dost velka tma von a ticho. Tak rozmyslam, ze ked sa u nich skor stmieva, tak mozno sa aj neskor rozvidnieva...ale az tak neskoro????? a domaci este tiez spali. Ked uz som bola oblecena (ladova sprcha neprichadzala do uvahy v toto rano), aj dokumenty vsetky som mala pripravene a moje hodinky ukazovali 8.00 tak som sa vvybrala na poznavaci vylet do kuchyne domacich, ze idem pohladat nejake ich hodiny. Po tme som tam suchotala a aj som nakoniec nasla. 6.00. Mudrlantka som sa sekla pri prestavovani casu na svojom mobile o 2 hodiny.
Melissa prisla nacas. Do mesta sme sli MHD. Listok stoji 12SK. zastavky maju len niekde. Vacsinou je to tak, ze autobusy zastanu ked na ne zamávate (ako na taxika) a zastavia ked stlacite v autobuse tlacitko. Autobusove linky su ocislovane aj su tam napisane nejake ulice, ale ked som sa pytala, ze kde zoženiem mapku s autobusovými trasami, tak som nepochodila (rovnako ako ked som sa spytala ci existuje vegetariánska alternatíva empanady).
Cestou mi Melissa ukazala kde mam vystúpiť ked pojdem do prace, lebo nie vsade je to bezpecne. Ked sme vystupili z autobusu, tak Melissa isla k jednemu stanku, kde taky starsi pan predaval noviny, a cukríky. Nieco mu povedala (nerozumela som nic) a on jej z pod pultu vytiahol mobil. Stara nokia. Melissa zatelefonovala a potom ujovi zaplatila. Najprv som si myslela, ze je to jej strýko, co jej požičal mobil, ale ked mu dala potom dineros tak asi nie.
V Kolumbii je to tak, ze na kazdom kroku su stanky alebo ludia co maju na tricku prilepeny plagát s napisom MINUTOS. Oni vam na poziadanie daju svoj mobil, vy si vybavite co chcete a potom im podla dĺžky hovoru zaplatíte (cena jednej minuty sa pohybuje od 100 do 200 pessos…..nieco vyse 1 alebo 2 korun). Pocas dna sme potom este tuto službu pouzili asi 10 krat. V niektorých stankoch mali mobily na retiazkach, aby zákazník s mobilom neusiel a vsade mali aj 4 ci 5 mobilov (Kolumbia ma 3 mobilných operatorov). Melissa mi vysvetlila ze takto je to ovela lacnejsie, lebo ked vola zo svojho mobilu, tak to kostuje aj 500 pessos za minutu.



A este co sa tyka mobilov, tak mi odporučili nedvíhať hovory ked som von na ulici ale len ked som doma, lebo nie je vynimkou, ze ludom z ruky mobil vytrhnu rozne individua a je po parade. A vecer ked sme isli z restiky uz domov na bus, tak mi kazali si pripravit peniaze este kym som dnu a nie na ulici narabat s pudilárom. No super. A ze vraj je tu len jedine nebezpečenstvo…

Navstivila som v ramci byrokracie aj zdravotnicke zariadenie. V Kolumbii potrebuje cudzinecka policia okrem ineho aj krvnu skupinu. Odber krvy a zistenie skupiny (b+) kostoval 100Sk.



Tiez som sa musela aj odfotit so špeciálnym modrym pozadim. Fotky mi urobili v nejakej bude za 5 minut. Fotoaparat aj fototlačiareň Canon.

V meste som si vsimla vela túlavých psov.



Vyzbrojeni vojaci tu stoja na kazdom rohu. Ze vraj davaju pozor na bezpečnosť obyvatelstva. Ked sa ma ale kamos Mino dnes na facebook chate spytal ake mam prve pocity z mesta tak som musela napisat, ze to tu vyzera ako v Prednych Halnach (luxusna stvrt v Brezne) s rozdielom ze tu zije az pol milióna obyvateľov.
Ked poobede zacalo prsat, tak hovorim Melisse, ze si chcem kúpiť dáždnik. Sama. Pocvicit 5 španielskych slov co viem. Celkom úspešná som bola. Ale nebolo to celkom bez pomoci, lebo Melissa potom este za mna zjednala cenu. Nieze by som nepoznala cisla v spnielcine…A ked som prisla domov tak som chcela cvičiť španielčinu aj s domacou seňorou ale jej som povedala ze som dáždnik zjedla namiesto kupila (furt sa mi mylia comprer, commer….spellingom som si nie celkom ista).
Dalsi zaujímavý zážitok bol vymienanie dolárov za pessos. Sli sme do akejsi pasaze, kde boli vedla seba dva stanky kde menili peniaze. Tak sme chodili od jednemu k druhému a zjednávali kto ponukne lepsi kurz. Zabavne. Novy poznatok: pri vymene penazi potrebuju veksláci aj otlacky prsta klienta.
Cestou domov sme sa este stavili v carrefoure nakúpiť. Nezaprela som v sebe cokoholika a hned som sla ku sladkostiam. Ponuka čokolády je dost biedna. Americke hershey‘s hlavne. A co nevidim…3 velke milky triolade. Hraju sa tu na krestanov, ale ceny za tie čokolády boli nekresťanské. Jedna stala 7 eur (doma stoji jedna polovicu) a hershey‘s mali dokonca az stvornasobnu cenu ak nie vyššiu ako v USA. Nakupila som exoticke ovocie, nepamätám ako sa vola, aj pečený puding. Mami, tu nakup balia do igelitky (ako ty hovoris) mukacovia.
A co ma v tento den najviac potesilo?? Poznanie, ze titul magister sa v kolumbii udeľuje po 7-8 rokoch studia na VS. Nieco ako u nas PhD. Tak ked mucace videli moj diplom tak si pomysleli, ze som super vzdelana a mudra.

Read Users' Comments (4)

Prichod a prvy vecer v Ibague

V Bogote na letsiku som videla plagat: COLOMBIA the only risk is wanting to stay. (jedine nebezpecenstvo v kolumbii je, ze tu budete chciet zostat). Po par tyzdnoch ci mesiacoch na blog urcite nezabudnem napisat ci je to tu z tohto hladiska az tak nebezpecne.









Do Ibague som priletela o 17.40 miestneho casu. Pred prichodom som si zamozrejeme zapisala telefonne cisla lokalnych aisecarov a adresu kde budem byvat, pre pripad, ze by sa nieco stalo a nik by po mna na letisko neprisiel. Zbytocne som sa obavala. Na letisku bolo nastupenych asi 10 studentov s uvitacim plagatom.






Z letiska sme sa odviezli taxikmi na moju sucasnu adresu. (ak mi chcete nieco poslat comu sa len potesim, nech sa paci adreesa: Millenium II., apertment 401, Ibague, Colombia...psc netusim). Vopred som vebec nevedela s kym a ako budem byvat tak som bola aj mierne prekvapena, ked som uz konecne bola vo „final destination“. Su to bytovky priamo v centre Ibague. Cez cestu je velky shopping center (oh no) aj kino. Byt je na stvrtom poschodi (ziadne vytahy) a ja som okrem 20 kg prirucnej mala 2 velke kufre (tak mi treba, ked sa neviem normalne zbalit).
A s kym byvam? S kolumbijskou rodinou. Senora Miranda s manzleom (toho som este nvidela) a so synom Andreas. Samozrejme, ze po anglicky nevie nik ani slovo. Prvy vecer som teda ficala na posunkovej reci.


Vecer pre mna studenti pripravili uvitaci vecierok, tak som po 36 hodinovej ceste (prestup v parizi bol 13 hodin) nemohla ist spat. Reku, ze sa len rychlo osprchujem a pojdeme. Ślovaci hovorili aj pisali, ze vacsina domacnosti v kolumbii nema teplu vodu. Ved naco aj. Cely rok je leto. Tak samozrejme ani v bytovom komplexe Millenium teplu vodu nemaju. Ale potom nechapem preco maju dva kohutiky. Mozno tu teplu vodu nakoniec aj maju, len som na to neprisla ako ju pustit.
Do podniku sme sli z bytu peso. Ja som samozzrejme mala na krku fotak. Hned ma studenti upozornili, ze si mam dat fotak radsej do tasky. (tolko k bezpecnosti....cestou domov som si radsej z fotaku vybrala pamatovu kartu...ked uz mam prist o fotak, tak nach mam aspon fotky).
Uvitaci vecierok bol super. Ludi asi 30. Vsetci boli na mna zvedavi. Priemerny vek 20 rokov.


Na pitie som si dala dzus lulo. Len som tak ukazala na menu na nejaky nazov a dobre som trafila. Lulo je ovocie pribuzne s papayou. Chutilo to neskutocne dobre, nieco ako mix broskyne a zlteho melonu.

Read Users' Comments (3)

Vitajte na mojom blogu

(Warning: v prispevkoch sa objavia chyby, preklepy, hrubice, lebo nemam slovensky spellcheck)

Ti co ma poznate, viete, ze nie som osobou, ktora by verejne zdielala svoje pocity a nazory. Musim ale najblizsich par mesiacov urobit vynimku a podelit sa s vami o moje zazitky, pozorovania, skusenosti, poznatky, radosti a starosti na tomto blogu, ktory som zalozila pri prilezitosti mojej 4 mesacnej staze v Kolumbii.

„FAQ“

Aka staz?
Education internship – vzdelavacia staz cez vynikajucu organizaciu AIESEC. Budem ucit anglicky jazyk a kulturu v sukromnej jazykovej skole v mestach Ibague a Neiva v Kolumbii.

Preco staz a preco furt vymyslam kadeco a nepracujem na Slovensku?
Vyskytla sa vunikajuca prilezitost a o 5 rokov by som urcite lutovala, ze som sa jej nechopila.

Preco prave do Kolumbie?
Prvym kriteriom pri rozhodovanim, kam sa na staz vyberiem, boli poveternostne podmienky. Ak uz mam dakde zostat trcat sama, nach mi je aspon teplo.
A druhym kriteriom bolo naucenie sa noveho cudzieho jazyka. (Z tohto vyradovacieho kola vypadla hned Cina ci India, lebo zaklady tychto jazykov by som sa nenaucila ani za 5 rokov).
Povodne som chcela ist do Ekvadoru, ale v krajine nebola ziadna ponuka staze cez AIESEC, ktora by mivyhovovala. A v Kolumbii bolo ponuk neurekom a je to akokeby za rohom.
Po pravde vam poviem, ze mne sa tato krajina odjakziva spajala s nebezpecenstvom, drogami a chudobou. Slovaci co boli(alebo este aj su) v Kolumbii mi krajinu svojim rozpravanim a blogmi priblizili a nakoniec sa mi to az take hrozne nezdalo, skor naopak.
A ked je este k tomu vsetkemu „happinex index“ v Kolumbii medzi piatimi najvyssim na svete nie je co riesit.

Idem s niekym?
Nie, sama.

Read Users' Comments (1)komentárov