HOREHRONKA NA CESTÁCH

(Warning: v texte je vele preklepov pre kratkost casu a obmedzene pripojenie na internet)

V nedelu ma zobral moj kolumbijsky gang na kupalisko. Rano prisiel po mna Estive, lebo sama nie som schopna nikam ist bez toho aby som zabludila. Citim sa ako male neschopne decko. Cestou na autobusovu zastavku som si vsimla popri ceste organizovane porozhadzovane igelitky plne odpadkov (a aj mi bolo divne, ze tulavm psom vobec netrcia rebra) Estive mi vysvetlil, ze v kolumbii vacsina domacnosti nema kontajner, tak odpadky vyhodia rovno na ulicu pred dom. Pre ilustraciu:

Mne uz sa v izbe pomaly tiez zaplna igelitka s prazdnymi obalmi od cokolad. Musim zistit ci bytovy komplex kde byvam ma kontajner. Ale asi ano, lebo okolie je relativne ciste (na kolumbijske pomery, ale na breznianske pomery je tu bordel vsade neskutocne velky a to uz je co povedat).

Na kupalisku som precvicovala spanielsku konverazciu s Gustavom. Do vody som radsej nesla z dovoodu absentujucej vakcinacie. A aj tak som musela zostat v chladku, lebo krem som nechala na byte a ani jeden kolumbijcan mi nemal aky pozicat, lebo tu sa nikto nenatiera.

Ludia si tu prosim pekne kupuju vodu v sackoch (ako u nas mlieko niekedy). Smad vam trojdecovy sacok uhasi za 4sk. Zeby podnikatelsky napad roka..?

Z kupaliska sme sa vybrali na Plaza de Salado. Ze mi idu ukazat nejake tunjsie specialitky. Tuto lokalitu odporucam navstivit len adrenalinovym turistom. Tam bol tak neskutocny bordel, smrad a tulavych psov by clovek naratal aj 40. Samozrejme sa svorky pohybovali podla toho, co sa pri ktorom stole na "terase" konzumovalo.

Mne objednali toto

Zelene listy sa nejedli. Ze to len americki turisti, co sa nevyznaju, chrumu aj listy. Uz si nepamatam ako sa toto konkretne jedlo vola. Skladalo sa to v prevaznej miere z rozvarenych zemiakov aj so supkov a bolo to premiesane s rozpucenou kukuricou a hrachom. Nechutilo mi to. Cena cca 25sk. Na vrchu bolo nejake maso. Maso som hodila rovno na zem, ved psi zozeru. Velka chyba. Za sekundu som bola oblkucena asi 5 tulavymi psami roznyvh velkosti a farieb. To ockovanie budem musiet absolvovat asi tu...ako tak uvazujem. Psov sa potom snazil odohnat personal "restauracneho zariadenia" velmi zaujimavym sposobom. Oblievali ich vodou z flias.

Okrem tulavych psov su tu bezne aj tulave kone. Nie, toto nie je dalsi moj preklep. Normalne v meste na chodniku alebo pri ceste stoja take zubozene vychudnute stvorenia. Je to tu naozaj vsetko velmi biedne. Nerozumiem preco tych konov neodvedu niekam do lesa na luku sa past. Tulavych psov som videla aj na kupalisku a aj v univerzitnom areali zije asi 5 psov. Je to tu divocina.

najest som sa nenajedla, tak reku ze este okostujem dezert. Oblatky. Zdalo sa to byt take neutralne. ALE Oblatku mi natreli karamelovym kondenzovanym mliekom (sladke jak slak) a posypali to nastruhanym syrom (ako mozarella) a to este pre istotu poliali nejakym ovocnym syrupom. Bola by som aj toto hodila psom, ale predchadzajuca skusenost ma naucila inak. Oblatky skoncili pekne krasne v kosi. Ked som uz vecer konecne zunovana dorazila domov, dala soom si aktiviu, napisala tento prispevok, zopakovala 22 lekciu spanielciny, dala si ladovu sprchu (dobrovolne nasilu) a sla polosyta (optimizmus ma neopusta) spat.

Uzitocna informacia na zaver: La kukaraca je svab.