Prve dni v praci
Sucastou skolenia ucitelov anglictiny je aj vyplnenie vsetkych testov urcenych pre studentov na konci kazdej jednej lekcie. 40 lekcii, 40 stran. Nevidim v tom doteraz zmysel, preco som s tym musela zabijat tolko casu, ale z USA som sa naucila nepochybovat o skoliacich metodach a jednoducho sledovat a posluchat (napr. ked v zabavnom parku v USA bola sucastou skolenia pre europskych zamestnancov lekcia o hygiene kde nam ukazovali co je to deodorant a ze sa na podpazusie neaplikuje cez koselu ale na holo....clovek si pomysli svoje ale akceptuje realitu taka aka je) A to si viete predstavit, ked je v teste napiisane aby ste odpovedali a pisali len cele vety. Testy som pisala ako cesky zandar, za 4,5 hodiny boli hotove. Daniel mi povedal, ze som tych 40 testov v ich doterajsej hisstorii skoly napisala najrychlejsie zo vsetkych ucitelov. Bodaj by aj nie, ked sa naserem, tak mi ide praca od ruky. Nasledoval dalsi krok. Stal sa zo mna nezavisly pozorovatel vyucovacich hodin. V kratkosti: ucitel za 45 minut pise na tabulu gamaticke javy, vysvetluje gramatiku a student odpisuje z tabule. V studentskych ucebniciach gramatika nie je spomenuta ani slovom.
A na zaver mi pridelili dvoch studentov pre lekciu 3. Mala som im vysvetlit privlastnovacie zamena nejake slovesa a predlozky. A je logicke, ze student 3 lekcie vie po anglicky asi toho tolko co ja po spanielsky (na prvy pohlad sa teda zda, ze by sme si mali perfektne rozumiet....jasne ze nie). Chudaci studenti, nechapali moc, esteze mi s vyucovacou hodinou pomahal kolega Alejo (asi sa to tak pise, ked to vyslovuju alecho, ci?). Potom som este ucila jednu mladu dievcinu 12 lekciu. Ta chudina tiez nechapala, co ja jej vykladam. Tak jej treba. Ja na rrozdiel od nej nerozumiem vobec NIKOMU v tejto krajine (uz sa to lepsi, ale aj tak). Este ale netusim, ako zajtra idem oducit 2.lekciu. Ak som nespominala, tak ani studentske a ani ucitelske knihy nemaju ani jedine slovo po spanielsky. Musim si rozsirit repertoar obrazkov co kreslim na tabulu, lebo zatial viem len panaka, dom a auto. Najlepsie ale asi bude ak sa konecne naucim po spanielsky.
Cez obednu prestavku (v kolumbii trva od 12.00 do 2.00) sa skola zatvara. Domov to mam asi tak polhodinu pesi, tak ze idem s bandou na obed. Zasadli sme do restiky na terasu. Ked sme objednavali, prisiel ku stolu taky maly mucaco ufulany, podvyziveny. Ze ci by sme aj pre neho nieco nemohli. V ramci menu podavali aj polievku, ktoru sme mu aj prepustili. Neskor sa pri nasom stole zastavil dalsi bezdomovec, to uz som dojedla a na tenieri som este stale mala cely kus kurata a trochu ryze. Ujo to svojimi ufulanymi rukami a dlhymi ciernymi nechtami z taniera zoskrabal do svojej misky za zlomok sekundy. Cvik robi majstra. A aby nebolo toho malo, v ten isty vecer, ked som vecer sedela v inej restike znova na terase, tak nam popod stol behali mysi (objednanu som mala ovocnu pizzu, ale bolo to nehorazne presladene so super slanym syrom). Nohy som preto mala vylozene na stolicke. Pre istotu. Asi sa znovu dam na aktiviovu dietu. Senora Amanda (nie miranda ako som ju omylom prekrstila) sa ponukla ze mi bude pripravovat jedlo. Slusne som odmietla. Jedia tu vsetko vyprazane. Banany sa vyprazaju tiez. Najlepsie je, ked senora Amanda zacne smazit steaky o deviatej vecer. A kupovat potraviny, ktore si neskor sama uvarim, tiez nie je celkom nejlepsie riesenie, lebo chladnicku maju domaci pani plnu. Raz som si kupila papayu. Mala asi tak 1,5 kg. no musela som ju zjest na jeden raz, lebo som ju nemala kde uskladnit. nasledovali mensie bolesti brucha, ale uz aj horsie pripady predavkovania som zazila.
Dneska som sa konecne stretla s Magdalenou z Polska. Uci pre tu istu jazykovu skolu ako ja. Doteraz ucila v meste Neiva, kam ja vyrazam vo stvrtok rano. Pytala sa ma, ze ako si tu umyvam zuby. Vravim jej, ze norrmalne nad umyvadlom s vodou z vodovodu. Ona si prosimpekne umyva zuby minerlanou vodou zo supermarketu. A ked som jej povedala, ze ja vodu z vodovodu aj pijem, tak mi nechcela uverit. Nahlas som skonstatovala, ze kym nezjem naraz 1,5 kg papaje tak zaludocne problemy nemam ziadne.
Niektorych mojich citatelov asi zaujima aj rodina, pri ktorej byvam. Senora Amanda ma okolo 50 rokov a robi Avon lady. Jej manzel (este stale neviem ako sa vola) pracuje neviem kde, ale viem ze vstava velmi skoro do prace a senora mu robi kazde rano prazenicu. Maju dve deti. Dceru v mojom veku, ktora s nimi uz nebyva, lebo uz ma vlastnu rodinu. Na navstevy vsak chodi pravidelne aj s 1 rocnou dcerkou Julianou (citaj Chulianou). Chcu aby som sa s miminom rozpravala po anglicky, aby bolo bilingvalne. Proti gustu ziaden disputat. Syn vyzera max. na 18. Chodi na univerzitu (v koolumbii idu decka na VS vo veku 16-17 zevraj). Co studuje neviem. Ale anglictina to urcite nie je.
V buducom cisle sa okrem ineho docitate o tom ako som robila pre kolumbijcanov palacinky.
A na zaver mi pridelili dvoch studentov pre lekciu 3. Mala som im vysvetlit privlastnovacie zamena nejake slovesa a predlozky. A je logicke, ze student 3 lekcie vie po anglicky asi toho tolko co ja po spanielsky (na prvy pohlad sa teda zda, ze by sme si mali perfektne rozumiet....jasne ze nie). Chudaci studenti, nechapali moc, esteze mi s vyucovacou hodinou pomahal kolega Alejo (asi sa to tak pise, ked to vyslovuju alecho, ci?). Potom som este ucila jednu mladu dievcinu 12 lekciu. Ta chudina tiez nechapala, co ja jej vykladam. Tak jej treba. Ja na rrozdiel od nej nerozumiem vobec NIKOMU v tejto krajine (uz sa to lepsi, ale aj tak). Este ale netusim, ako zajtra idem oducit 2.lekciu. Ak som nespominala, tak ani studentske a ani ucitelske knihy nemaju ani jedine slovo po spanielsky. Musim si rozsirit repertoar obrazkov co kreslim na tabulu, lebo zatial viem len panaka, dom a auto. Najlepsie ale asi bude ak sa konecne naucim po spanielsky.
Cez obednu prestavku (v kolumbii trva od 12.00 do 2.00) sa skola zatvara. Domov to mam asi tak polhodinu pesi, tak ze idem s bandou na obed. Zasadli sme do restiky na terasu. Ked sme objednavali, prisiel ku stolu taky maly mucaco ufulany, podvyziveny. Ze ci by sme aj pre neho nieco nemohli. V ramci menu podavali aj polievku, ktoru sme mu aj prepustili. Neskor sa pri nasom stole zastavil dalsi bezdomovec, to uz som dojedla a na tenieri som este stale mala cely kus kurata a trochu ryze. Ujo to svojimi ufulanymi rukami a dlhymi ciernymi nechtami z taniera zoskrabal do svojej misky za zlomok sekundy. Cvik robi majstra. A aby nebolo toho malo, v ten isty vecer, ked som vecer sedela v inej restike znova na terase, tak nam popod stol behali mysi (objednanu som mala ovocnu pizzu, ale bolo to nehorazne presladene so super slanym syrom). Nohy som preto mala vylozene na stolicke. Pre istotu. Asi sa znovu dam na aktiviovu dietu. Senora Amanda (nie miranda ako som ju omylom prekrstila) sa ponukla ze mi bude pripravovat jedlo. Slusne som odmietla. Jedia tu vsetko vyprazane. Banany sa vyprazaju tiez. Najlepsie je, ked senora Amanda zacne smazit steaky o deviatej vecer. A kupovat potraviny, ktore si neskor sama uvarim, tiez nie je celkom nejlepsie riesenie, lebo chladnicku maju domaci pani plnu. Raz som si kupila papayu. Mala asi tak 1,5 kg. no musela som ju zjest na jeden raz, lebo som ju nemala kde uskladnit. nasledovali mensie bolesti brucha, ale uz aj horsie pripady predavkovania som zazila.
Dneska som sa konecne stretla s Magdalenou z Polska. Uci pre tu istu jazykovu skolu ako ja. Doteraz ucila v meste Neiva, kam ja vyrazam vo stvrtok rano. Pytala sa ma, ze ako si tu umyvam zuby. Vravim jej, ze norrmalne nad umyvadlom s vodou z vodovodu. Ona si prosimpekne umyva zuby minerlanou vodou zo supermarketu. A ked som jej povedala, ze ja vodu z vodovodu aj pijem, tak mi nechcela uverit. Nahlas som skonstatovala, ze kym nezjem naraz 1,5 kg papaje tak zaludocne problemy nemam ziadne.
Niektorych mojich citatelov asi zaujima aj rodina, pri ktorej byvam. Senora Amanda ma okolo 50 rokov a robi Avon lady. Jej manzel (este stale neviem ako sa vola) pracuje neviem kde, ale viem ze vstava velmi skoro do prace a senora mu robi kazde rano prazenicu. Maju dve deti. Dceru v mojom veku, ktora s nimi uz nebyva, lebo uz ma vlastnu rodinu. Na navstevy vsak chodi pravidelne aj s 1 rocnou dcerkou Julianou (citaj Chulianou). Chcu aby som sa s miminom rozpravala po anglicky, aby bolo bilingvalne. Proti gustu ziaden disputat. Syn vyzera max. na 18. Chodi na univerzitu (v koolumbii idu decka na VS vo veku 16-17 zevraj). Co studuje neviem. Ale anglictina to urcite nie je.
V buducom cisle sa okrem ineho docitate o tom ako som robila pre kolumbijcanov palacinky.
Daj vediet ako potom vyriesis ten problem s jedlom a uc sa spanielcinu! :)