Druhy den alebo o tom aka som mudra
(Warning: v texte je vela preklepov, slovak spellcheck niet)
Dohodla som sa predchadzajauci vecer s Melissou, ze po mna rano pride o 7.30. Zobere ma do banky a na cudzinecku policiu. Tak som vstala o 7.00 a pozeram, ze nejako je este dost velka tma von a ticho. Tak rozmyslam, ze ked sa u nich skor stmieva, tak mozno sa aj neskor rozvidnieva...ale az tak neskoro????? a domaci este tiez spali. Ked uz som bola oblecena (ladova sprcha neprichadzala do uvahy v toto rano), aj dokumenty vsetky som mala pripravene a moje hodinky ukazovali 8.00 tak som sa vvybrala na poznavaci vylet do kuchyne domacich, ze idem pohladat nejake ich hodiny. Po tme som tam suchotala a aj som nakoniec nasla. 6.00. Mudrlantka som sa sekla pri prestavovani casu na svojom mobile o 2 hodiny.
Melissa prisla nacas. Do mesta sme sli MHD. Listok stoji 12SK. zastavky maju len niekde. Vacsinou je to tak, ze autobusy zastanu ked na ne zamávate (ako na taxika) a zastavia ked stlacite v autobuse tlacitko. Autobusove linky su ocislovane aj su tam napisane nejake ulice, ale ked som sa pytala, ze kde zoženiem mapku s autobusovými trasami, tak som nepochodila (rovnako ako ked som sa spytala ci existuje vegetariánska alternatíva empanady).
Cestou mi Melissa ukazala kde mam vystúpiť ked pojdem do prace, lebo nie vsade je to bezpecne. Ked sme vystupili z autobusu, tak Melissa isla k jednemu stanku, kde taky starsi pan predaval noviny, a cukríky. Nieco mu povedala (nerozumela som nic) a on jej z pod pultu vytiahol mobil. Stara nokia. Melissa zatelefonovala a potom ujovi zaplatila. Najprv som si myslela, ze je to jej strýko, co jej požičal mobil, ale ked mu dala potom dineros tak asi nie.
V Kolumbii je to tak, ze na kazdom kroku su stanky alebo ludia co maju na tricku prilepeny plagát s napisom MINUTOS. Oni vam na poziadanie daju svoj mobil, vy si vybavite co chcete a potom im podla dĺžky hovoru zaplatíte (cena jednej minuty sa pohybuje od 100 do 200 pessos…..nieco vyse 1 alebo 2 korun). Pocas dna sme potom este tuto službu pouzili asi 10 krat. V niektorých stankoch mali mobily na retiazkach, aby zákazník s mobilom neusiel a vsade mali aj 4 ci 5 mobilov (Kolumbia ma 3 mobilných operatorov). Melissa mi vysvetlila ze takto je to ovela lacnejsie, lebo ked vola zo svojho mobilu, tak to kostuje aj 500 pessos za minutu.
Melissa prisla nacas. Do mesta sme sli MHD. Listok stoji 12SK. zastavky maju len niekde. Vacsinou je to tak, ze autobusy zastanu ked na ne zamávate (ako na taxika) a zastavia ked stlacite v autobuse tlacitko. Autobusove linky su ocislovane aj su tam napisane nejake ulice, ale ked som sa pytala, ze kde zoženiem mapku s autobusovými trasami, tak som nepochodila (rovnako ako ked som sa spytala ci existuje vegetariánska alternatíva empanady).
Cestou mi Melissa ukazala kde mam vystúpiť ked pojdem do prace, lebo nie vsade je to bezpecne. Ked sme vystupili z autobusu, tak Melissa isla k jednemu stanku, kde taky starsi pan predaval noviny, a cukríky. Nieco mu povedala (nerozumela som nic) a on jej z pod pultu vytiahol mobil. Stara nokia. Melissa zatelefonovala a potom ujovi zaplatila. Najprv som si myslela, ze je to jej strýko, co jej požičal mobil, ale ked mu dala potom dineros tak asi nie.
V Kolumbii je to tak, ze na kazdom kroku su stanky alebo ludia co maju na tricku prilepeny plagát s napisom MINUTOS. Oni vam na poziadanie daju svoj mobil, vy si vybavite co chcete a potom im podla dĺžky hovoru zaplatíte (cena jednej minuty sa pohybuje od 100 do 200 pessos…..nieco vyse 1 alebo 2 korun). Pocas dna sme potom este tuto službu pouzili asi 10 krat. V niektorých stankoch mali mobily na retiazkach, aby zákazník s mobilom neusiel a vsade mali aj 4 ci 5 mobilov (Kolumbia ma 3 mobilných operatorov). Melissa mi vysvetlila ze takto je to ovela lacnejsie, lebo ked vola zo svojho mobilu, tak to kostuje aj 500 pessos za minutu.
A este co sa tyka mobilov, tak mi odporučili nedvíhať hovory ked som von na ulici ale len ked som doma, lebo nie je vynimkou, ze ludom z ruky mobil vytrhnu rozne individua a je po parade. A vecer ked sme isli z restiky uz domov na bus, tak mi kazali si pripravit peniaze este kym som dnu a nie na ulici narabat s pudilárom. No super. A ze vraj je tu len jedine nebezpečenstvo…
Navstivila som v ramci byrokracie aj zdravotnicke zariadenie. V Kolumbii potrebuje cudzinecka policia okrem ineho aj krvnu skupinu. Odber krvy a zistenie skupiny (b+) kostoval 100Sk.
Tiez som sa musela aj odfotit so špeciálnym modrym pozadim. Fotky mi urobili v nejakej bude za 5 minut. Fotoaparat aj fototlačiareň Canon.
V meste som si vsimla vela túlavých psov.
Vyzbrojeni vojaci tu stoja na kazdom rohu. Ze vraj davaju pozor na bezpečnosť obyvatelstva. Ked sa ma ale kamos Mino dnes na facebook chate spytal ake mam prve pocity z mesta tak som musela napisat, ze to tu vyzera ako v Prednych Halnach (luxusna stvrt v Brezne) s rozdielom ze tu zije az pol milióna obyvateľov.
Ked poobede zacalo prsat, tak hovorim Melisse, ze si chcem kúpiť dáždnik. Sama. Pocvicit 5 španielskych slov co viem. Celkom úspešná som bola. Ale nebolo to celkom bez pomoci, lebo Melissa potom este za mna zjednala cenu. Nieze by som nepoznala cisla v spnielcine…A ked som prisla domov tak som chcela cvičiť španielčinu aj s domacou seňorou ale jej som povedala ze som dáždnik zjedla namiesto kupila (furt sa mi mylia comprer, commer….spellingom som si nie celkom ista).
Dalsi zaujímavý zážitok bol vymienanie dolárov za pessos. Sli sme do akejsi pasaze, kde boli vedla seba dva stanky kde menili peniaze. Tak sme chodili od jednemu k druhému a zjednávali kto ponukne lepsi kurz. Zabavne. Novy poznatok: pri vymene penazi potrebuju veksláci aj otlacky prsta klienta.
Cestou domov sme sa este stavili v carrefoure nakúpiť. Nezaprela som v sebe cokoholika a hned som sla ku sladkostiam. Ponuka čokolády je dost biedna. Americke hershey‘s hlavne. A co nevidim…3 velke milky triolade. Hraju sa tu na krestanov, ale ceny za tie čokolády boli nekresťanské. Jedna stala 7 eur (doma stoji jedna polovicu) a hershey‘s mali dokonca az stvornasobnu cenu ak nie vyššiu ako v USA. Nakupila som exoticke ovocie, nepamätám ako sa vola, aj pečený puding. Mami, tu nakup balia do igelitky (ako ty hovoris) mukacovia.
A co ma v tento den najviac potesilo?? Poznanie, ze titul magister sa v kolumbii udeľuje po 7-8 rokoch studia na VS. Nieco ako u nas PhD. Tak ked mucace videli moj diplom tak si pomysleli, ze som super vzdelana a mudra.
precitali sme si to (ja a mama)v nedelu rano, lebo vecer tu este nic nebolo, hltali sme to namiesto ranajok...
aj ja som citala. ivan vari ale mu to potom podstrcim za odmenu :))
pocuj napis aj nieco o jedle. co jete kolko to stoji a tak. ci aj dake paprcky su ...
len cvic pekne ten cudzi jazyk aby si sa aspon s domacou dohodla :)