O autobusovej doprave
(warning: v texte je vela preklepov)
V sobotu som sa hned po praci vybrala naspat do Ibague, stretnut sa s magdou a s aiesecarmi, ktory pre mna pripravili na sobotu vecer hodiny latinoamerickych tancov. Na autobusovu stanicu (el terminal) v neive ma bol odprevadit michelangelo. Dobre, ze siel, lebo sama neviem ci by som to na prvy krat zvladla. Na stanici sa na nas vrhli soferi autobusov stylom aky funguje napr. v egypte, ked sa turisti vyberu na trhy a arabi ich lakaju do svojich stankov s tovarom a snazia sa im nieco predat za kazdu cenu. Na nas soferi vvykrikovali: "bogota? ibague? cali?..." (a ostatne mesta v kolumbii, ktore si uz nepamatam).
Na stanicci to vyzeralo podobne ako na letisku. Rozne autobusovve spolocnosti mali svoje "stanky" a klimatizovane "cakarne". Tu sa na stanicu nechodi ak ona slovensku, ked presne viete o kolkej vam ide bus, tak presne vtedy pridete na stanicu. Domacich som sa pytala a povedali mi, ze na internete nie je rozpis autobusov. Na stanicu jednoducho kolumbijec pride hocikedy. Ja som sa potrebovala dostat do Ibague, tak jeden sofer nas hned odchytil, ze do ibague ide bus za 10 minut. Tak sa mi zda, ze tie busy idu az vtedy ked sa naplnia. "Autobusy." Ja som sla v takej velkej dodavke. Aj so soferom nas bolo 9 osob. Samozrejme ze tu maju aj busy normalnej velkosti, na ktoru sme zvyknuti na slovensku. Cena listku Neiva-Ibague: 220 SK (3 hodiny cesty, kilometrov neviem kolko).
Celou cestou som si sla oci vyocit na krasnej prirode a javoch, ktore na slovensku nevidno. Tolko odtienov zelenej som este nevidela.
Co sa tyka cestovania, tak dialnicu som ziadnu nevidela. Napriek tomu vyberali na cestach myto. cca 80SK na 50 km hladkej cesty. Nie dialnica. Predpisanu rychlost nerespektoval skoro nik. Dediny su ale vyriesene tak, ze su na hlavnej ceste velke retardery kazdych cca 70metrov. Vozidla musia kvoli nim takmer uplne zabrzdit. Retardety maju blahodarny ucinok pre chudobnych kolumbijcov, ktori ked vidia ze autobus zastavuje, pribehnu k nemu zacanu cestujucim nukat sackove vody, kolu, cukriky a pecivo. Autobusy maju vacsinou otvaracie okienka ako na aute, tak cestujucim nerobi problem tuto "drive-in" sluzbu vyuzit. Cesta do ibague bola ale v buse s klimatizaciou, tak okna neboli otvaratelne. Cestou spat do neivy autobus (mikrobus) klimu nemal (tak aj cestovne nazad bolo lanejsie a platila som 170 Sk) a okna boli celou cestou otvorene. Cely cas na mna fucalo. Moj uces vyzeral nejako takto potom:
V ibague som potom sla taxikom k andrei na privat, kde sa konali hotdiny tanca. Moj tanecny partner Louis bol o hlavu nizsi odo mna tak sa mi cely cas nepozeral do oci ale do/na ... Naucili ma salsu a merengue a regeton (neviem ako sa to pise).
Ako podakovanie za zorganizovanie celeho vecera som im zatancovala slovenske ludove tance, na hudbu z youtube. Cez prestavku sme sa sli schladit na ulicu kde deti skakali "gumu." Presne ako na slovensku, len mali ine odriekanky pri skakani. Tak mi to nedalo a odhodlala som sa im ukazat, ako to robime my na slovensku.
Po dvojhodinovom tancovani som si zobrala taxika a sla za magdou (ona zabudla na hodiny tanca). Taxikar si vsimol, ze som sa lucila s kamosmi po anglicky, tak sa ma pytal (po spanielsky), ze ci studujem v ibague. Odpovedala som (tiez po spanielsky) ze pracujem v neive. A taxikar na to: "v usa mate uz taku krizu, ze musite chodit pracovat do juznej ameriky?"... Celkovo si vacsina ludi mysli, ze som americnaka. Neviem preco. Tucna nie som (skor naopak). Dokonca si o mna zacala robit starosti senora marina a zacala ma prikrmovat nejakym detskym sunarom na priberanie.
S magdou som sa o polnoci vybrala do podniku. Stretli sme sa aj s ucitelom kolegom Alejom (alejandro) s jeho kamosom alvarom. Tak som mala hned aj moznost v praxi a na verejnosti vyskusat tanecne kroky, co som predym nacvicila s luisom. Alejandro bol s mojim vykonom spokojny (podla mna si robil srandu) a sa spytal, ze ci som naozaj nie z kolumbie. Nuz...
S magdou sme potom do noci rozoberali kolumbijsku kulturu. Rozmyslali sme, ze ci aj male deti umyvaju v tej studenej vode a spolocne sme ponariekali nad jedlom (kombinacie volowe - cestoviny s ryzou, zemiaky s ryzou, karamel so syrom, kuracina s bravcovinou atd.) (tento prispevok pisem cez obednu prestavku a senora marina mi navarila: polievka-kuraci vyvar takej tmavosivej farby v ktorom plavali spenatove listy a pokrajany platan....platan je pre mna banan, rozdiel v tom nevidim+k polievkaa sa zapija domacim ovocnym dzusom. konzumujem vsetko zaradom, ak nechcem umriet od hladu).
Skoro celu nedelu mada riesila rodinne zalezitosti na skype tak som bola odkazana na seba. Isla som na pivo s alejom a potom pekne na bus do neivy. Trochu som znervoznela ked sme sa zrazu ocitli v kolone, kvoli dopravnej nehode. Cesta bola uplne neprejazdna tak sa sofer otocil a siel nazad (som si myslela, ze do ibague). Nastastie sa ale dalo ist obchadzkou po nejakej prasnej cesete cez les. Do neivy sme dorazili bez meskania nakoniec a poslednu trasu z terminalu k senore marine som sa odviezla taxikom. Musim sa ale priznat, ze som ako turista v cine. Na papierikoch mam vzdy napisane adresy a tie strkam taxikarom do ruk.
novy poznatok> poslanie listu do europy stoji 30 usd!!!
V sobotu som sa hned po praci vybrala naspat do Ibague, stretnut sa s magdou a s aiesecarmi, ktory pre mna pripravili na sobotu vecer hodiny latinoamerickych tancov. Na autobusovu stanicu (el terminal) v neive ma bol odprevadit michelangelo. Dobre, ze siel, lebo sama neviem ci by som to na prvy krat zvladla. Na stanici sa na nas vrhli soferi autobusov stylom aky funguje napr. v egypte, ked sa turisti vyberu na trhy a arabi ich lakaju do svojich stankov s tovarom a snazia sa im nieco predat za kazdu cenu. Na nas soferi vvykrikovali: "bogota? ibague? cali?..." (a ostatne mesta v kolumbii, ktore si uz nepamatam).
Na stanicci to vyzeralo podobne ako na letisku. Rozne autobusovve spolocnosti mali svoje "stanky" a klimatizovane "cakarne". Tu sa na stanicu nechodi ak ona slovensku, ked presne viete o kolkej vam ide bus, tak presne vtedy pridete na stanicu. Domacich som sa pytala a povedali mi, ze na internete nie je rozpis autobusov. Na stanicu jednoducho kolumbijec pride hocikedy. Ja som sa potrebovala dostat do Ibague, tak jeden sofer nas hned odchytil, ze do ibague ide bus za 10 minut. Tak sa mi zda, ze tie busy idu az vtedy ked sa naplnia. "Autobusy." Ja som sla v takej velkej dodavke. Aj so soferom nas bolo 9 osob. Samozrejme ze tu maju aj busy normalnej velkosti, na ktoru sme zvyknuti na slovensku. Cena listku Neiva-Ibague: 220 SK (3 hodiny cesty, kilometrov neviem kolko).
Celou cestou som si sla oci vyocit na krasnej prirode a javoch, ktore na slovensku nevidno. Tolko odtienov zelenej som este nevidela.
Co sa tyka cestovania, tak dialnicu som ziadnu nevidela. Napriek tomu vyberali na cestach myto. cca 80SK na 50 km hladkej cesty. Nie dialnica. Predpisanu rychlost nerespektoval skoro nik. Dediny su ale vyriesene tak, ze su na hlavnej ceste velke retardery kazdych cca 70metrov. Vozidla musia kvoli nim takmer uplne zabrzdit. Retardety maju blahodarny ucinok pre chudobnych kolumbijcov, ktori ked vidia ze autobus zastavuje, pribehnu k nemu zacanu cestujucim nukat sackove vody, kolu, cukriky a pecivo. Autobusy maju vacsinou otvaracie okienka ako na aute, tak cestujucim nerobi problem tuto "drive-in" sluzbu vyuzit. Cesta do ibague bola ale v buse s klimatizaciou, tak okna neboli otvaratelne. Cestou spat do neivy autobus (mikrobus) klimu nemal (tak aj cestovne nazad bolo lanejsie a platila som 170 Sk) a okna boli celou cestou otvorene. Cely cas na mna fucalo. Moj uces vyzeral nejako takto potom:
V ibague som potom sla taxikom k andrei na privat, kde sa konali hotdiny tanca. Moj tanecny partner Louis bol o hlavu nizsi odo mna tak sa mi cely cas nepozeral do oci ale do/na ... Naucili ma salsu a merengue a regeton (neviem ako sa to pise).
Ako podakovanie za zorganizovanie celeho vecera som im zatancovala slovenske ludove tance, na hudbu z youtube. Cez prestavku sme sa sli schladit na ulicu kde deti skakali "gumu." Presne ako na slovensku, len mali ine odriekanky pri skakani. Tak mi to nedalo a odhodlala som sa im ukazat, ako to robime my na slovensku.
Po dvojhodinovom tancovani som si zobrala taxika a sla za magdou (ona zabudla na hodiny tanca). Taxikar si vsimol, ze som sa lucila s kamosmi po anglicky, tak sa ma pytal (po spanielsky), ze ci studujem v ibague. Odpovedala som (tiez po spanielsky) ze pracujem v neive. A taxikar na to: "v usa mate uz taku krizu, ze musite chodit pracovat do juznej ameriky?"... Celkovo si vacsina ludi mysli, ze som americnaka. Neviem preco. Tucna nie som (skor naopak). Dokonca si o mna zacala robit starosti senora marina a zacala ma prikrmovat nejakym detskym sunarom na priberanie.
S magdou som sa o polnoci vybrala do podniku. Stretli sme sa aj s ucitelom kolegom Alejom (alejandro) s jeho kamosom alvarom. Tak som mala hned aj moznost v praxi a na verejnosti vyskusat tanecne kroky, co som predym nacvicila s luisom. Alejandro bol s mojim vykonom spokojny (podla mna si robil srandu) a sa spytal, ze ci som naozaj nie z kolumbie. Nuz...
S magdou sme potom do noci rozoberali kolumbijsku kulturu. Rozmyslali sme, ze ci aj male deti umyvaju v tej studenej vode a spolocne sme ponariekali nad jedlom (kombinacie volowe - cestoviny s ryzou, zemiaky s ryzou, karamel so syrom, kuracina s bravcovinou atd.) (tento prispevok pisem cez obednu prestavku a senora marina mi navarila: polievka-kuraci vyvar takej tmavosivej farby v ktorom plavali spenatove listy a pokrajany platan....platan je pre mna banan, rozdiel v tom nevidim+k polievkaa sa zapija domacim ovocnym dzusom. konzumujem vsetko zaradom, ak nechcem umriet od hladu).
Skoro celu nedelu mada riesila rodinne zalezitosti na skype tak som bola odkazana na seba. Isla som na pivo s alejom a potom pekne na bus do neivy. Trochu som znervoznela ked sme sa zrazu ocitli v kolone, kvoli dopravnej nehode. Cesta bola uplne neprejazdna tak sa sofer otocil a siel nazad (som si myslela, ze do ibague). Nastastie sa ale dalo ist obchadzkou po nejakej prasnej cesete cez les. Do neivy sme dorazili bez meskania nakoniec a poslednu trasu z terminalu k senore marine som sa odviezla taxikom. Musim sa ale priznat, ze som ako turista v cine. Na papierikoch mam vzdy napisane adresy a tie strkam taxikarom do ruk.
novy poznatok> poslanie listu do europy stoji 30 usd!!!
jeeeezis gumu by som si aj ja zaskakala!! :)
system autobusovej dopravy je zrejme vysledok zivelneho vyvoja bez zasahu statu a inych regulatorov